Pivo je v našich končinách vnímané ako bežná súčasť spoločenského života. Mnohí ho považujú za neškodný nápoj na oddych či spríjemnenie voľného času. Netreba však zabúdať, že ide o alkohol, ktorého účinky na ľudský organizmus sú dobre zdokumentované. Otázka, či a kedy má zmysel pitie piva obmedziť alebo úplne ukončiť, sa preto dostáva do popredia najmä vo vyššom veku.
Čo sa deje s ľudským telom, keď človek prestane piť alkohol:
Alkohol a mozog: overené fakty
Z vedeckého hľadiska je jednoznačne potvrdené, že dlhodobé a nadmerné pitie alkoholu má negatívny vplyv na fungovanie mozgu. Alkohol ovplyvňuje nervové spojenia, schopnosť sústredenia, pamäť aj rýchlosť myslenia. Pri pravidelnej konzumácii vo väčších množstvách môže viesť k trvalým zmenám v štruktúre mozgu.
Zároveň však platí, že alkohol pri miernej konzumácii automaticky neničí mozgové bunky. Moderné výskumy ukazujú, že poškodenie sa týka najmä komunikácie medzi neurónmi a ochranných obalov nervových vlákien, nie masívneho odumierania buniek v celom mozgu.
Existuje presný vek, keď treba prestať piť?
V súčasnosti neexistuje žiadne oficiálne medicínske odporúčanie, ktoré by určovalo konkrétny vek, v ktorom by mal každý človek úplne prestať piť pivo alebo iné alkoholické nápoje. Často uvádzané vekové hranice treba vnímať len ako orientačné odporúčania, nie ako vedecky stanovené pravidlo.
Je však faktom, že:
- s pribúdajúcim vekom prirodzene klesá schopnosť mozgu regenerovať sa
- počet neurónov sa pomaly znižuje už v dospelosti
- organizmus odbúrava alkohol pomalšie než v mladosti
Z tohto dôvodu odborníci považujú obmedzenie alkoholu po 60. roku života za rozumné preventívne opatrenie, najmä u ľudí s chronickými ochoreniami, poruchami pamäti alebo zvýšeným rizikom pádov.
Alkohol a demencia: čo je isté a čo nie
Je vedecky potvrdené, že dlhodobé nadmerné pitie alkoholu zvyšuje riziko niektorých typov demencie, najmä tých, ktoré sú priamo spojené s poškodením mozgu alkoholom. Zároveň však platí, že:
- demencia má viacero príčin (genetické faktory, cievne ochorenia, životný štýl)
- mierna konzumácia alkoholu sama o sebe neznamená, že sa demencia nevyhnutne rozvinie
- úplná abstinencia znižuje riziko, no neposkytuje stopercentnú ochranu
Výskumy ukazujú, že mozog si aj vo vyššom veku zachováva väčšinu nervových buniek. Počas života človek prirodzene stratí približne 2 až 4 percentá neurónov, a to aj bez ohľadu na konzumáciu alkoholu.
Koľko alkoholu sa považuje za nízkorizikové množstvo
Zdravotnícke inštitúcie sa zhodujú, že čím nižšia je spotreba alkoholu, tým nižšie je zdravotné riziko. Ako orientačná hranica sa uvádza maximálne 14 alkoholových jednotiek týždenne, rozložených do viacerých dní, nie naraz.
Jedna alkoholová jednotka predstavuje približne:
- 250 ml piva s obsahom alkoholu okolo 3,5–4 %,
- 125 ml vína do 12 % alkoholu,
- 25 ml destilátu s obsahom alkoholu približne 40 %.
Tieto hodnoty však neznamenajú „bezpečnú dávku“, ale skôr hranicu, pri ktorej sa riziká výrazne nezvyšujú u zdravej dospelej populácie.
Záver: rozumný prístup bez extrémov
Na základe súčasných vedeckých poznatkov možno s istotou povedať, že:
- nadmerné pitie alkoholu mozgu škodí
- riziká rastú s vekom a celkovým zdravotným stavom
- neexistuje univerzálny vek ani dávka vhodná pre každého
Najrozumnejším riešením je preto vedomé obmedzovanie alkoholu s pribúdajúcimi rokmi a úplné vynechanie v prípade zdravotných problémov. Nejde o zákaz, ale o preventívne rozhodnutie, ktoré môže výrazne prispieť k lepšej kvalite života v starobe.
