Gaslighting je uznávaný pojem v psychológii, ktorý označuje formu emocionálnej manipulácie, pri ktorej jeden človek systematicky spochybňuje vnímanie, pocity alebo spomienky druhého.
Typické sú vety typu:
„To sa nestalo.“
„Zle si to pamätáš.“
„Reaguješ prehnane.“
Cieľom gaslightingu býva, aby obeť začala pochybovať o vlastnom úsudku a bola závislejšia od manipulátora. Tento jav je popísaný v odborných psychologických článkoch a využíva sa napríklad v oblasti partnerskej dynamiky, rodinnej terapie či pri skúmaní toxických vzťahov.
Ako vznikol pojem gaslighting?
Pojem sa objavil v 40. rokoch 20. storočia po filme Gaslight, v ktorom muž zámerne mení intenzitu svetla v dome a následne popiera, že sa niečo stalo. Jeho cieľom je spôsobiť, aby žena pochybovala o vlastnom psychickom zdraví.
Hoci ide o filmový príbeh, mechanizmus manipulácie bol odborníkmi prevzatý ako metafora, pretože veľmi presne vystihuje spôsob, akým niektorí ľudia dokážu systematicky narušovať realitu druhých.
Ako vyzerá gaslighting v praxi?
Psychológovia uvádzajú viacero bežných prejavov:
- opakované popieranie situácií, ktoré sa objektívne stali
- zosmiešňovanie alebo zľahčovanie pocitov druhej osoby
- prekrúcanie faktov tak, aby obeť vyzerala ako iracionálna alebo „precitlivená“
- pripisovanie problémov obeti (napr. „máš zlú pamäť“)
- tvrdenie, že obeť reaguje neprimerane, hoci jej reakcia je normálna
Dôležité je, že gaslighting nie je jednorazové nedorozumenie, ale opakované a dlhodobé správanie, ktoré má podkopať sebavedomie a sebadôveru druhej osoby.
Prečo sa gaslighting často objavuje vo vzťahoch?
Odborná literatúra uvádza, že gaslighting sa najčastejšie vyskytuje:
- v partnerských vzťahoch
- vo vzťahoch rodič – dieťa
- na pracovisku
- v situáciách, kde existuje nerovnosť moci
Ľudia, ktorí túto taktiku používajú, niekedy konajú vedome, inokedy ide o naučený vzorec správania. V oboch prípadoch však výsledok býva rovnaký: postupné znižovanie sebaistoty obete.
Dôsledky gaslightingu
Dlhodobé vystavenie gaslightingu môže viesť k:
- strate sebadôvery
- pochybnostiam o vlastných spomienkach a rozhodnutiach
- zvýšenej úzkosti a napätiu
- sociálnej izolácii
- pocitu, že človek „nevie, čo je pravda“
Tieto dôsledky sú odborníkmi dobre popísané a zhodujú sa s typickým priebehom emocionálneho zneužívania.
Dá sa z gaslightingu dostať?
Psychológovia odporúčajú niekoľko krokov:
- pomenovať, čo sa deje – uvedomenie je prvým krokom k zmene
- hovoriť s dôveryhodnými ľuďmi mimo manipulátora
- zapisovať si udalosti (pomáha pri spochybňovaní reality)
- vyhľadať psychologickú podporu
- postupne nastavovať jasné hranice
Najdôležitejšie je pochopiť, že pochybnosť o sebe nevzniká spontánne — je dôsledkom manipulatívneho správania druhej osoby.
Ak niekto opakovane spochybňuje vaše pocity a zážitky, neznamená to, že sa mýlite — môže to byť prejav manipulácie.
