Správy o výskyte sviňúch v rieke Labe vzbudili pozornosť verejnosti aj odborníkov. Myšlienka, že sa morský kytovec objaví vo vnútrozemí, môže pôsobiť nezvyčajne, no v tomto prípade nejde o mýtus ani mediálnu senzáciu. Ide o zdokumentované a odborníkmi potvrdené pozorovania, ktoré majú svoje biologické vysvetlenie.
Existencia sviňuchy v dolnom toku Labe nie je založená len na svedectvách alebo fotografiách. K dispozícii je aj videozáznam, ktorý zachytáva sviňuchu pri pohybe na vodnej hladine. Práve podobné záznamy zohrávajú dôležitú úlohu pri overovaní výskytu plachých a nenápadných druhov, akým sviňucha obyčajná je.
Video neukazuje žiadne neobvyklé správanie zvieraťa, ani známky stresu či dezorientácie. Ide o krátky vizuálny dôkaz prítomnosti jedinca v riečnom prostredí, ktorý potvrdzuje, že sviňucha sa v danej oblasti skutočne pohybovala.
Kto je sviňucha obyčajná
Sviňucha obyčajná (Phocoena phocoena) patrí medzi najmenšie morské cicavce v Európe. Bežne dosahuje dĺžku 1,4 až 1,9 metra. Na rozdiel od delfínov sa správa veľmi nenápadne – neskáče nad hladinu a väčšinu času trávi pod vodou. Práve preto býva jej výskyt často prehliadaný.
Prirodzeným prostredím sviňuchy sú pobrežné oblasti chladnejších morí, predovšetkým Severné more a Baltské more. Druh je citlivý na hluk, znečistenie a dostupnosť potravy, čo z neho robí dôležitý indikátor stavu morského prostredia.
Výskyt sviňúch v Labe je potvrdený, no výnimočný
Odborné pozorovania potvrdzujú, že jednotlivé sviňuchy sa v minulosti objavili v dolnom toku Labe, najmä na území Nemecka, teda v úsekoch rieky, ktoré sú priamo prepojené s morom. Neexistujú dôkazy o tom, že by sa sviňuchy trvalo zdržiavali v horných častiach toku alebo hlboko vo vnútrozemí Českej republiky.
Tieto prípady sú zriedkavé a krátkodobé. Vedci ich hodnotia ako výnimočné epizódy, nie ako znak trvalej prítomnosti druhu v rieke.
Prečo sa morský kytovec objaví v rieke
Z biologického hľadiska ide o známy jav. Sviňuchy sa živia drobnými rybami a sledujú ich pohyb. Niektoré druhy rýb migrujú z mora do riek, najmä v období rozmnožovania. Ak sa korisť presunie do sladkých vôd, predátor ju môže nasledovať.
Nejde teda o dezorientáciu ani „zablúdenie“, ale o krátkodobé rozšírenie lovného priestoru. Sviňuchy sú schopné prežiť aj v sladkej vode, avšak len dočasne.
Labe dnes: zlepšenie oproti minulosti, nie ideálny stav
Faktom je, že ekologický stav Labe sa od druhej polovice 20. storočia výrazne zlepšil. Došlo k obmedzeniu priemyselného znečistenia, k modernizácii čistiarní odpadových vôd a k medzinárodnej spolupráci na ochrane rieky. Vďaka tomu sa do Labe vrátili viaceré druhy rýb.
Zároveň však platí, že:
- v riečnych sedimentoch sú stále prítomné toxické látky z minulosti
- v ekosystéme sa nachádzajú mikroplasty, zvyšky liečiv a ďalšie chemické látky
- niektoré ryby vykazujú stopové množstvá ťažkých kovov a organických znečisťujúcich látok
Tieto fakty znamenajú, že rieka nie je vhodným dlhodobým prostredím pre morské kytovce.
Prečo nejde o návrat sviňúch do riek
Z vedeckého hľadiska je dôležité zdôrazniť, že:
- sviňuchy nežijú v riekach trvalo
- ich výskyt v Labe je dočasný a výnimočný
- odborníci ho nespájajú s návratom druhu do vnútrozemských vôd
Dlhodobý pobyt v rieke by pre sviňuchy znamenal zvýšené zdravotné riziko, najmä kvôli bioakumulácii škodlivých látok v potravnom reťazci.
Záver: čo z výskytu sviňúch v Labe skutočne vyplýva
Jediný vedecky korektný záver je tento:
Výskyt sviňuch v Labe je reálny, zriedkavý a krátkodobý jav, ktorý súvisí s migráciou rýb a zlepšením ekologických podmienok v dolnom toku rieky. Nejde o dôkaz, že je Labe úplne čisté, ani o znak trvalého návratu morských cicavcov do riek.
Pozorovania sviňúch sú skôr ukážkou prepojenia riečneho a morského ekosystému než signálom zásadnej ekologickej zmeny.
