Hoci sa o škodlivosti alkoholu hovorí už celé generácie, až moderné výskumy prinášajú jasnejší obraz o tom, aké množstvo alkoholu je pre organizmus najmenej rizikové. Dlhé roky sa verilo, že umiernené pitie môže byť v poriadku. Nové poznatky však ukazujú, že riziká sa začínajú objavovať už pri veľmi nízkych dávkach.
Skúsenosť z praxe: príbeh bývalého alkoholika
Suché čísla a štatistiky sú jedna vec, konkrétny ľudský príbeh druhá. Aj preto sa často zdôrazňuje osobná skúsenosť ľudí, ktorí si prešli závislosťou a dokázali svoj život zmeniť.
Pozrieť si môžete napríklad video s príbehom bývalého alkoholika, ktorý dnes pomáha iným závislým. Hovorí v ňom o tom, ako mu pitie postupne rozložilo vzťahy aj zdravie, čo bol moment, keď si priznal problém, a ako vyzerala jeho cesta z alkoholu von:
Kanadské odporúčania: najnižšie zdravotné riziko predstavuje 0–2 drinky týždenne
V roku 2023 prehodnotilo Kanadské centrum pre návykové látky a závislosti svoje odporúčania týkajúce sa pitia alkoholu. Na základe rozsiahlych analýz stanovilo nové hranice zdravotného rizika:
- 0 až 2 drinky týždenne – najnižšie riziko
- 3 až 6 drinkov týždenne – stredné riziko
- 7 a viac drinkov týždenne – výrazne zvýšené riziko poškodenia zdravia
Tento prístup nehovorí, že dva drinky sú „bezpečná dávka“, ale že ide o úroveň, pri ktorej je riziko poškodenia najnižšie. V porovnaní s predchádzajúcimi odporúčaniami je to výrazne prísnejšie.
Aj malé množstvá alkoholu môžu zvyšovať riziko ochorení
Podľa súčasných vedeckých poznatkov je alkohol:
- preukázaný ľudský karcinogén
- rizikový faktor pre viacero typov rakoviny
- spúšťač ochorení srdca a ciev
- príčina porúch spánku, psychických ťažkostí a poškodenia pečene
Zásadné je, že riziko sa nezvyšuje náhle, ale postupne – každý ďalší drink znamená mierny nárast rizika. Aj pri nízkej konzumácii nie je riziko nulové, hoci je oveľa menšie než pri pravidelnom alebo nadmernom pití.
Veľké analýzy potvrdzujú: ani malé dávky alkoholu neprospievajú zdraviu
Najnovšie medzinárodné výskumy, ktoré zahŕňajú státisíce sledovaných ľudí, ukazujú jednoznačne:
- neexistuje dôkaz, že by pitie alkoholu prospievalo zdraviu
- riziko kardiovaskulárnych ochorení rastie úmerne s konzumáciou
- najnižšie zdravotné riziko je spojené buď so žiadnou konzumáciou alkoholu, alebo s veľmi nízkou
Staršie predstavy o ochrannom účinku alkoholu (napríklad pri červenom víne) dnes už nemajú oporu v súčasných dátach.
Koľko alkoholu už predstavuje jasnú zdravotnú záťaž?
Dlhodobé výskumy ukazujú, že prekračovanie približne 100 gramov čistého alkoholu týždenne (asi 2,5 litra piva alebo približne pol litra vína) je sprevádzané:
- zvýšeným rizikom vysokého krvného tlaku
- väčšou pravdepodobnosťou infarktu či iných srdcovo-cievnych problémov
- skrátením predpokladanej dĺžky života
Treba však zdôrazniť, že ide o orientačné číslo. Riziko narastá už pri nižších dávkach, len pomalšie.
Výrazné následky aj v našom regióne
Problémy s alkoholom sa netýkajú len zahraničia. V Česku sa napríklad zistilo, že medzi hospitalizovanými pre komplikácie spôsobené pitím alkoholu bol priemerný vek úmrtia približne 50 rokov. Mnohí zosnulí boli v produktívnom veku a výrazne prevažovali muži.
Na Slovensku sú dlhodobo vysoké počty ochorení pečene, dopravných nehôd súvisiacich s alkoholom a psychických problémov spôsobených pitím. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu prehodnotiť osobný vzťah k alkoholu.
Čo si z toho odniesť?
- Alkohol nie je zdraviu prospešný ani v nízkych dávkach.
- Najnižšie riziko predstavuje jeho obmedzenie na minimum – ideálne na 0–2 drinky týždenne.
- Najbezpečnejšia možnosť je alkohol nepiť vôbec.
- Každý ďalší drink postupne zvyšuje riziko rakoviny, problémov so srdcom či pečeňou.
Rozhodnutie piť alkohol je individuálne, no moderné vedecké poznatky prinášajú jasné upozornenie: ak chcete minimalizovať riziká, menej je vždy lepšie.
