Magnetické pole Zeme sa v posledných rokoch správa oveľa dynamickejšie, než sa ešte nedávno predpokladalo. Aj keď si ho väčšina ľudí predstavuje ako stabilný ochranný štít, ktorý nás chráni pred žiarením zo Slnka a vesmíru, v skutočnosti ide o systém, ktorý sa mení neustále. Dôvodom sú procesy hlboko pod našimi nohami – vo vonkajšom jadre Zeme, kde sa nachádza vrstva tekutého železa. Tento kov sa pohybuje, víri a vytvára zložité prúdy, ktoré generujú celé geomagnetické pole. Keď sa zmenia tieto prúdy, zmení sa aj samotné pole.
Krátke video o zmenách v magnetickom poli
Najpresnejšie informácie o jeho vývoji dnes poskytujú satelity misie Swarm, ktoré od roku 2013 sledujú magnetické pole s presnosťou, aká tu dovtedy nebola. Ich dlhodobé merania jasne ukazujú, že najvýraznejšia zmena prebieha nad juhozápadnou časťou Atlantiku a Južnou Amerikou. V tejto oblasti sa nachádza miesto, kde je magnetické pole najslabšie na celej planéte, a práve tento slabý región sa v posledných rokoch viditeľne rozširuje. Magnetické pole je tam prirodzene slabšie, pretože jeho línie sú bližšie k povrchu Zeme než inde. Satelity potvrdili, že od roku 2014 sa táto oblasť ďalej zväčšila a že sa začal formovať ďalší slabší „ostrov“ smerom k Afrike. Tento vývoj nie je úplne neočakávaný – súvisí so zmenami v magnetickom toku na hranici medzi plášťom a vonkajším jadrom.
Rozširovanie tejto slabšej zóny nespôsobuje problémy ľuďom na povrchu, pretože atmosféra ostáva účinným štítom. Zmena však ovplyvňuje satelity a vesmírne sondy, ktoré nad Južnou Amerikou prelietajú. V tejto oblasti sú vystavené vyššiemu množstvu nabitých častíc, čo môže spôsobovať poruchy elektroniky, preto niektoré zariadenia prechádzajú do bezpečného režimu. NASA aj ESA tieto javy pravidelne monitorujú.
Pozorovania Swarmu zároveň potvrdzujú, že zmeny prebiehajú aj na severnej pologuli. Severný magnetický pól, ktorý sa ešte v 90. rokoch presúval pomaly, sa dnes pohybuje smerom k Sibíri omnoho rýchlejšie. Tento presun nie je náhodný. Oblasť nad Kanadou, kde bolo pole dlhodobo silné, postupne stráca intenzitu, zatiaľ čo región smerom k Sibíri magneticky posilňuje. Výsledkom je, že magnetický pól je akoby „priťahovaný“ týmto smerom. Ide o dôsledok zmien v hlbokých prúdoch tekutého železa, ktoré ovplyvňujú rozloženie magnetického toku na povrchu planéty. Zoslabovanie kanadskej oblasti aj posilňovanie sibírskej sú potvrdené viacerými nezávislými meraniami.
Tieto posuny znamenajú, že navigačné modely, ktoré sa používajú po celom svete, sa musia aktualizovať častejšie než v minulosti. Dôležité je to najmä pre letectvo, loďstvo a moderné technológie, ktoré sa spoliehajú na presné magnetické údaje. Nejde však o nič, čo by spôsobovalo ohrozenie v každodennom živote.
Všetky tieto zmeny sú prirodzeným prejavom toho, že magnetické pole je dynamické. Nevzniká na povrchu, ale v hĺbke viac ako 3 000 kilometrov, kde sa železo pohybuje vďaka kombinácii tepla a rotácie Zeme. Vedecké modely naznačujú, že vývoj v najbližších rokoch bude pokračovať podobným smerom. Juhoatlantická anomália sa môže ďalej rozširovať a severný magnetický pól sa bude pravdepodobne posúvať ďalej smerom k Rusku. Satelity misie Swarm budú tento vývoj sledovať minimálne do roku 2030, takže v budúcnosti budeme o magnetickom poli Zeme vedieť ešte viac než dnes.
