Rozprávate sa so svojím psom či mačkou ako s človekom? Psychológovia vysvetľujú, prečo je to úplne v poriadku

Nie je nič nezvyčajné, ak svojmu psovi rozprávate o tom, ako dopadol váš deň, alebo sa mačke sťažujete na počasie. Psychológovia sa zhodujú, že rozprávanie sa so zvieratami je úplne prirodzené ľudské správanie a dokonca môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku.

Video: Čo o vás prezrádza vzťah so zvieraťom podľa Junga

Hovoriť so zvieratami je prirodzené

Ľudia majú prirodzenú potrebu komunikovať – je to základná súčasť našej sociálnej povahy. Aj preto sa často rozprávame nielen s inými ľuďmi, ale aj s rastlinami, predmetmi či domácimi miláčikmi. Tento jav sa nazýva antropomorfizmus – teda pripisovanie ľudských vlastností a emócií zvieratám alebo neživým veciam.

Podľa odborníkov z University of Chicago či Harvard University ide o normálny prejav fungovania ľudskej mysle. Naše mozgy sú „naprogramované“ rozpoznávať vzorce správania, tváre a emócie, a preto máme prirodzenú tendenciu vnímať zvieratá ako bytosti s pocitmi.

Zvieratá ako členovia rodiny

V mnohých domácnostiach sú dnes psy a mačky vnímané ako rovnocenní členovia rodiny. Majú svoje miesto na spanie, hračky, často aj narodeninové oslavy. Psychológovia hovoria, že to nie je rozmar, ale reakcia na potrebu blízkosti a starostlivosti.

Štúdie ukazujú, že starostlivosť o zvieratá znižuje pocity osamelosti a podporuje sociálne väzby. Mnoho ľudí sa vďaka domácim miláčikom cíti menej izolovaných a psychicky stabilnejších – najmä starší ľudia alebo tí, ktorí žijú sami.

Vzťah človeka a zvieraťa je obojstranný

Aj keď pes či mačka nerozumejú ľudským slovám, vnímajú tón hlasu, reč tela aj mimiku tváre. Výskum na univerzite v Budapešti preukázal, že psy dokážu rozlišovať medzi radostným a nahnevaným tónom hlasu a reagujú podľa emocionálneho kontextu.

Rovnako človek sa pri kontakte so zvieraťom učí čítať neverbálne signály, čo podporuje rozvoj empatie a citlivosti. Preto psychológovia tvrdia, že vzťah so zvieraťom môže pomáhať rozvíjať emocionálne schopnosti a zlepšovať medziľudské vzťahy.

Vedecky potvrdené účinky na zdravie

Niektoré tvrdenia o „zázračnom“ vplyve zvierat sú prehnané, no vplyv na psychické aj fyzické zdravie je reálne doložený. Viaceré výskumy preukázali, že kontakt so zvieraťom:

• znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu
• zvyšuje produkciu oxytocínu – hormónu dôvery a spokojnosti
• spomaľuje srdcový tep a podporuje pocit pokoja

Tieto účinky sa objavujú najmä pri jemnom dotyku, hladkaní alebo spoločnom trávení času so zvieraťom.

Prečo sa nám so zvieraťom hovorí ľahšie než s človekom

Pes či mačka vás neprerušujú, nesúdia a nereagujú kriticky. Vďaka tomu sa mnohí ľudia dokážu v prítomnosti svojho zvieraťa uvoľniť a hovoriť úprimnejšie než s inými ľuďmi. Nie je to preto, že by si mysleli, že zviera im rozumie – ale preto, že ich prítomnosť vytvára bezpečný priestor bez hodnotenia.

Psychológovia tento jav označujú ako „projekciu emócií“ – človek si prostredníctvom rozhovoru so zvieraťom ujasňuje vlastné pocity a myšlienky.

Proti stresu aj samote

Zvieratá majú v psychológii svoje pevné miesto – nielen ako spoločníci, ale aj ako terapeutickí pomocníci. Canisterapia či felinoterapia sa využívajú pri liečbe úzkostí, depresií a dokonca aj pri rehabilitácii detí s autizmom.

Podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) prítomnosť zvieraťa pomáha znižovať krvný tlak, zmierňuje stres a podporuje dobrú náladu. Výskumy tiež potvrdili, že ľudia so psom alebo mačkou majú častejšie nižší výskyt depresívnych symptómov.

Záver

Rozprávať sa so svojím domácim miláčikom nie je znak čudáctva, ale prejav ľudskej emocionality a empatie. Hovorenie so zvieraťom pomáha človeku vyrovnať sa so stresom, spracovať pocity a cítiť sa menej osamelo.