Počas druhej svetovej vojny čelila Británia výraznému zníženiu dovozu potravín v dôsledku nemeckej ponorkovej vojny. V reakcii na to vláda zaviedla prísny prídely potravín, ktoré mali zabezpečiť spravodlivé rozdelenie zásob medzi obyvateľstvom. Tento systém síce vznikol z núdze, no mal prekvapivo pozitívny vplyv na verejné zdravie.
Zásobovanie ostrova pod tlakom
Pred vypuknutím vojny dovážala Británia približne dve tretiny potravín, ktoré spotrebovala – približne 22 miliónov ton ročne. Po začatí nemeckých útokov na spojenecké konvoje v Atlantiku sa objem dovozov znížil takmer na polovicu. Spojené kráľovstvo tak čelilo reálnemu riziku nedostatku základných potravín.
Vznik Ministerstva potravín a zavedenie prídelov
V reakcii na túto situáciu vzniklo v roku 1939 Ministerstvo potravín (Ministry of Food), ktorého úlohou bolo regulovať distribúciu potravín. Zaviedol sa prídelový systém (rationing), ktorý určoval maximálne množstvá niektorých základných potravín, aké si mohol človek kúpiť.
Prídely sa týkali napríklad mäsa, masla, syra, cukru, vajec a čaju. Väčšina zeleniny, chleba a zemiakov však nebola obmedzená – vláda naopak podporovala ich konzumáciu. Pridelené množstvá boli rovnaké pre všetkých bez ohľadu na sociálne postavenie.
Úloha Jacka Drummonda
Jack Drummond, biochemik a odborník na výživu, pôsobil počas vojny ako poradca Ministerstva potravín. Bol zástancom vedecky podloženej výživy a kládol dôraz na dôležitosť vitamínov a rovnováhy v strave. Pomáhal navrhovať výživové zásady, ktoré mali zohľadniť obmedzené zdroje a zároveň udržať populáciu v čo najlepšom zdravotnom stave.
Zdravotný stav obyvateľstva sa zlepšil
Hoci bola vojna obdobím nedostatku a neistoty, britské zdravotné štatistiky z tohto obdobia zaznamenali viacero pozitívnych trendov:
- Pokles dojčenskej úmrtnosti – zaznamenaný najnižší vtedajší údaj.
- Zlepšenie telesného vývoja detí, najmä v oblasti rastu.
- Výrazné zníženie výskytu chorôb spojených s prejedaním, ako boli niektoré formy srdcových chorôb či obezita.
- Zvýšený príjem vlákniny, vitamínov a minerálov vďaka podpore konzumácie zeleniny.
Tieto výsledky sa pripisujú viacerým faktorom:
- rovnomernému prístupu k potravinám
- dôrazu na čerstvú zeleninu a mliečne výrobky
- zníženiu spotreby cukru a tukov
- a tiež zdravotníckym opatreniam, ako boli očkovania a preventívna starostlivosť
Vlastná produkcia potravín: „Dig for Victory“
Vláda zároveň spustila kampaň „Dig for Victory“, ktorá vyzývala občanov, aby si sami pestovali potraviny. Záhrady, parky a aj školské pozemky sa menili na zeleninové záhony. Králiky a sliepky sa chovali aj v mestských oblastiach. Týmto spôsobom sa dopĺňala prídelová strava.
Jedlo ako „Woolton pie“, ktoré obsahovalo zeleninu a nemäsové suroviny, sa stalo symbolom vojnového varenia.
Zloženie týždenného prídelu (približne, rok 1942)
- 110 g slaniny alebo šunky
- 55 g masla
- 55 g syra
- 110 g margarínu alebo tuku na varenie
- 225 g cukru
- 55 g čaju
- 1 vajce (prípadne sušené vajcia)
- 1,7 litra mlieka týždenne + sušené odstredené mlieko
- 450 g džemu (pridelené každé dva mesiace)
Okrem toho mali ľudia prístup k neobmedzenému množstvu zeleniny, najmä z vlastnej záhradky.
Koniec prídelov a návrat k prebytku
Prídely na potraviny trvali v Británii aj niekoľko rokov po vojne. Niektoré boli zrušené už v roku 1948 (napr. chlieb), iné až v roku 1954. Po ich zrušení začala spotreba cukru a tukov opäť rásť, čo malo postupne nepriaznivý vplyv na zdravotný stav obyvateľstva.
Drummondova smrť – tragédia bez jasného vysvetlenia
Jack Drummond zahynul v roku 1952 spolu so svojou manželkou a dcérou počas dovolenky vo Francúzsku. Prípad ich vraždy bol kontroverzný a zostáva nevyriešený. Oficiálne bol za čin odsúdený farmár Gaston Dominici, ale existujú pochybnosti o jeho vine. K žiadnemu spoľahlivému dôkazu o špionáži či iných motívoch sa nikdy neprišlo.
Záver
Británia počas druhej svetovej vojny preukázala, že zodpovedná a vedecky riadená výživa môže významne prispieť k zlepšeniu zdravia populácie – aj za extrémnych podmienok. Zároveň ukázala, že spravodlivé prerozdeľovanie základných potravín a podpora lokálnej produkcie môžu byť účinnými nástrojmi verejného zdravia.
Dnes, keď čelíme výzvam ako obezita či zhoršujúce sa stravovacie návyky, môže byť tento historický príklad inšpiráciou pre moderné výživové politiky.
