Nedávno opísaný paleontologický objav priniesol nový, vedecky podložený pohľad na pôvod pijavíc. Vedci identifikovali fosíliu živočícha, ktorý je považovaný za najstaršieho známeho zástupcu skupiny pijavíc (Hirudinida). Tento organizmus žil približne pred 430 miliónmi rokov, teda v období silúru, a výrazne posunul časový rámec vzniku tejto skupiny živočíchov hlbšie do minulosti.
Video: čím sa pijavica zahryzne
Aby sa moderná pijavica dokázala prichytiť a narušiť kožu hostiteľa, pomáha si špecializovanou ústnou časťou so zúbkami. Detail tohto mechanizmu si môžete pozrieť aj vo videu:
Pijavice dnes: parazity aj medicínsky nástroj
Súčasné pijavice sú známe predovšetkým ako krv sajúce parazity. Zároveň majú dlhú históriu využitia v medicíne – najmä v minulosti sa používali na „odpúšťanie krvi“ a aj dnes majú miesto v modernej liečbe, napríklad v rekonštrukčnej chirurgii. Ich sliny obsahujú viacero biologicky aktívnych látok a neprenášajú infekčné choroby na človeka.
Táto dnešná predstava však neplatí pre ich najstarších príbuzných.
Fosília bez typických znakov dnešných pijavíc
Nový fosílny nález je výnimočný tým, že postráda prednú prísavku, ktorá je u moderných pijavíc kľúčová na prichytenie k hostiteľovi a porušenie kože. Práve tento anatomický znak je jedným z hlavných dôkazov, že najstaršie pijavice ešte neboli špecializované na sanie krvi stavovcov.
Zachované znaky tela a okolité usadeniny naznačujú, že tento prastarý druh žil v morskom prostredí. Vedci preto usudzujú, že jeho spôsob obživy bol odlišný – pravdepodobne sa živil mäkkými morskými organizmami alebo ich telesnými tekutinami, podobne ako niektoré iné rané červy. Neexistuje však dôkaz, že by cical krv suchozemských živočíchov, ako to robia mnohé dnešné pijavice.
Je dôležité zdôrazniť, že ide o vedeckú interpretáciu založenú na anatómii fosílie, nie o definitívny opis správania. Paleontológia pracuje s obmedzeným množstvom údajov a spôsob obživy sa odvodzuje nepriamo.
Prečo sú fosílie pijavíc extrémne vzácne
Pijavice majú mäkké telo bez kostí či schránky, čo znamená, že sa po smrti veľmi zriedkavo zachovajú vo fosílnom zázname. Väčšina jedincov sa rýchlo rozloží alebo je skonzumovaná inými organizmami. Aj preto je tento nález pre vedcov mimoriadne cenný a pomáha lepšie pochopiť evolučné začiatky celej skupiny.
Hirudín a krvácanie u moderných druhov
Moderné pijavice produkujú vo svojich slinných žľazách hirudín – látku s antikoagulačnými účinkami, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi. Vďaka nej môže pijavica nerušene sať a ranka po jej odpadnutí často ešte nejaký čas krváca. Tento mechanizmus je však výsledkom neskoršieho vývoja a neexistuje dôkaz, že by ho mali už najstaršie pijavice.
Čo objav skutočne mení
Tento fosílny nález nepopiera existenciu krv sajúcich pijavíc, ale ukazuje, že parazitický spôsob života sa vyvinul až neskôr. Pijavice teda neboli od začiatku parazitmi cicajúcimi krv, ale prešli dlhým evolučným vývojom, počas ktorého sa postupne prispôsobili novému zdroju potravy a novým hostiteľom.
Objav tak potvrdzuje, že aj u živočíchov, ktoré dnes považujeme za typických parazitov, mohol byť ich pôvodný spôsob života úplne odlišný – a že evolúcia pijavíc je omnoho zložitejšia, než sa donedávna predpokladalo.
