Dňa 2. decembra 1805 sa pri Slavkove neďaleko Brna odohrala jedna z najvýznamnejších bitiek napoleonských vojen. Bitka, ktorá neskôr vstúpila do dejín ako bitka troch cisárov, skončila jasným víťazstvom francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta nad spojenými armádami Rakúska a Ruska.
Kontext: od Trafalgaru k rýchlej kampani proti Rakúsku
Na jeseň roku 1805 bola Napoleonova Veľká armáda pôvodne sústredená pri Lamanšskom prielive, kde sa pripravovala na inváziu do Anglicka. Plány sa však zmenili po októbrovej porážke francúzsko-španielskej flotily v bitke pri Trafalgare, ktorá potvrdila britskú námornú dominanciu.
Rakúsko medzitým spolu s Ruskom vytvorilo Tretie koaličné spojenectvo, ktoré ohrozovalo francúzske ambície na kontinente. Napoleon sa preto rozhodol presunúť ťažisko vojny na juhonemecký priestor. Jeho armáda postupovala mimoriadne rýchlo – 20. októbra 1805 dosiahla významné víťazstvo pri Ulme, kde sa vzdala približne stotisícová rakúska armáda generála Macka. Už 12. novembra Francúzi vstúpili bez väčšieho odporu do Viedne.
Sily na oboch stranách
Pri Slavkove sa stretli približne tieto vojenské kontingenty:
- francúzska armáda: okolo 73 000 – 75 000 vojakov
- spojené rusko-rakúske sily: približne 85 000 – 90 000 vojakov
Veliteľom spojeneckej armády bol ruský generál Michail Illarionovič Kutuzov, hoci skutočné rozhodovanie výrazne ovplyvňovali cár Alexander I. a rakúsky cisár František I..
Napoleon v predvečer bitky prenocoval neďaleko vrchu Žuráň, ktorý si 2. decembra vybral ako svoje hlavné pozorovacie miesto.
Priebeh bitky: rozhodujúci moment na Prateckých výšinách
Bitka začala v skorých ranných hodinách. Bojisko bolo pokryté oparom, čo obmedzovalo viditeľnosť. Spojenecká armáda sa pokúsila o útok proti francúzskemu pravému krídlu, pričom predpokladala, že Napoleonova stredná časť je oslabená.
Napoleon tento krok očakával. Kľúčom jeho stratégie bolo získať kontrolu nad Prateckými výšinami, strategicky najvýhodnejším bodom v celom priestore. Okolo deviatej hodiny ráno vyslal jednotky maršala Soulta, ktorým sa podarilo výšiny dobyť a následne udržať.
Tým bola spojenecká armáda rozdelená na dve časti a stratila svoju koordináciu. Pre Francúzov to znamenalo rozhodujúcu výhodu. Napoleonská armáda postupne tlačila Rusov a Rakúšanov k juhu a východu od bojiska.
Mýtus o rybníkoch a čo sa skutočne stalo
Jedna z najznámejších legiend hovorí, že pri ústupe sa tisíce ruských vojakov preborili pod ľad pri zamrznutých rybníkoch. Moderný historický výskum však ukazuje, že:
- rybníky neboli dostatočne zamrznuté
- k masovému utopeniu nedošlo
- po bitke sa našli len dva utopené kone a menšie množstvo výstroja
Historické pramene potvrdzujú, že tento motív bol neskôr vojenskou propagandou a umeleckými interpretáciami výrazne zveličovaný.
Výsledok: drvivá porážka koalície
Bitka skončila v popoludňajších hodinách úplným rozpadom spojeneckej armády. Straty:
- Francúzsko: približne 7 000 – 9 000 padlých a zranených
- Rusko a Rakúsko spolu: asi 26 000 padlých, ranených a zajatých
Nasledovali diplomatické rokovania, ktoré vyústili do Prešporského mieru (Bratislava, 26. december 1805). Rakúsko ním stratilo veľké územia, vplyv v Taliansku a muselo zaplatiť vysoké kontribúcie.
Bitka pri Slavkove mala aj ďalší zásadný dôsledok: v roku 1806 zanikla Svätá rímska ríša a nahradil ju Rýnsky spolok, súbor nemeckých štátov závislých od Francúzska.
Dlhodobé následky pre región
Miestne obyvateľstvo trpelo ešte dlho po skončení bojov. Bojisko zostalo plné tiel a ranení boli umiestňovaní v kostoloch a provizórnych nemocniciach. V oblasti sa rozšíril týfus, ktorý si vyžiadal ďalšie obete. Mŕtvi boli pochovávaní do masových hrobov, z ktorých niektoré sú známe dodnes.
Pamätníky, ktoré pripomínajú jednu z najvýznamnejších bitiek Európy
Mohyla mieru
- postavená v rokoch 1910 – 1912
- ide o prvý mierový pamätník tohto druhu v Európe
- stojí pri obci Prace, v blízkosti Prateckých výšin
Žuráň
- vyvýšenina neďaleko Podolí
- odkiaľ Napoleon riadil začiatok bitky
- v roku 1930 tu bol postavený pamätník so schémou bojiska
Každoročne sa tu konajú rekonštrukcie bitky, na ktorých sa podieľajú vojenskí nadšenci z viacerých krajín.
Záver
Rok 1805 bol pre Napoleona jedným z najúspešnejších v jeho kariére. Víťazstvo pri Slavkove predstavovalo vrchol jeho vojenského génia a ovplyvnilo smerovanie európskej politiky na celé desaťročia.
Bitka patrí medzi najlepšie zdokumentované konflikty svojej doby a jej preskúmanie umožňuje historikom presne oddeliť fakty od legiend – vďaka čomu si dnes môžeme pripomenúť jej skutočné udalosti bez romantizujúcich nánosov.
