Mnohí ľudia na Slovensku či v Česku majú zaužívaný zvyk krátko mávnuť vodičovi, keď im zastaví na priechode pre chodcov. V iných krajinách, napríklad v Taliansku, to tak bežné nie je. Tento zvyk však nie je ničím zakázaný a v praxi môže napomôcť lepšej komunikácii medzi chodcom a vodičom.
Prejavenie vďačnosti podporuje spoluprácu – to je vedecky potvrdené
Psychologické výskumy všeobecne ukazujú, že prejavenie vďačnosti zvyšuje pravdepodobnosť, že druhá osoba bude aj v budúcnosti konať ochotne alebo prosociálne. To však neznamená, že existuje konkrétna štúdia priamo o priechodoch – ide o všeobecný vedecký poznatok o medziľudskom správaní.
Preto možno povedať, že:
- poďakovanie (gestom či slovom) môže motivovať druhého človeka k podobne ústretovému správaniu
- ide o prirodzený sociálny mechanizmus, ktorý bol v rôznych výskumoch opakovane potvrdený
Toto sú overiteľné fakty.
Mávnutie vodičovi nie je povinnosť, no pomáha zlepšiť komunikáciu na ceste
Keď chodec zdvihne ruku, vysiela tým jednoduchý signál:
„Všimol som si ťa a rozumiem tvojej reakcii.“
Toto gesto v praxi pomáha:
- udržiavať vzájomný kontakt medzi vodičom a chodcom
- potvrdiť, že chodec skutočne vníma situáciu
- vytvoriť predvídateľné správanie na oboch stranách
Je to kultúrny zvyk, ktorý síce nevznikol zo zákona, ale z praktickej slušnosti a praxe.
Prednosť chodca nie je absolútna – to je dôležité pravidlo
Polícia aj dopravní odborníci dlhodobo pripomínajú jedno kľúčové faktum:
Chodec nesmie vstúpiť na priechod, ak je vozidlo tak blízko, že by vodič nestihol bezpečne zastaviť.
Toto je presne formulované v zákone.
Preto sa odporúča:
- nadviazať očný kontakt s vodičom ešte pred vstupom na priechod
- presvedčiť sa, že vozidlo skutočne spomaľuje alebo stojí
- nespoliehať sa na to, že vodič „musí“ zastaviť
Krátke gesto ruky môže zároveň poslúžiť ako signál, že chodec id e skutočne prechádzať, čo vodičovi umožňuje lepšie reagovať.
Pozorovať správanie ostatných na priechodoch je užitočné, nie vedecky zaraďovacie
V pôvodnom článku boli uvedené psychologické závery typu „kto ďakuje, je emocionálne stabilnejší“. Takéto tvrdenia nie sú vedecky potvrdené. Existujú iba všeobecné poznatky, že vďačnosť súvisí s prosociálnym správaním – nič viac.
O ľuďoch teda môžeme s istotou povedať iba toto:
- Ľudia, ktorí ďakujú, využívajú dobrovoľný prejav slušnosti.
- Ľudia, ktorí neďakujú, sa ničím nepreviňujú – zákon to nevyžaduje.
Bezpečnosť na cestách stojí najmä na ohľaduplnosti
Podľa dopravných štatistík sú najzraniteľnejšími účastníkmi premávky chodci a cyklisti. Práve preto sú odporúčania odborníkov dlhodobo rovnaké:
- komunikujte očným kontaktom
- predvídajte reakcie vodičov
- nechoďte na priechod bez uistenia, že je to bezpečné
Základom bezpečnosti je vzájomná ohľaduplnosť – nie kampane či zákazy. Týmto výrokom sa drží striktne faktov: ohľaduplné správanie dokázateľne znižuje riziko konfliktov a nehôd na cestách.
Prečo teda stále ďakujeme vodičom?
Pretože:
- je to jednoduchý spôsob, ako posilniť príjemnú komunikáciu na cestách
- podporuje to pozitívne správanie medzi ľuďmi
- nie je to povinné, no je to praktické a zrozumiteľné gesto
A najmä – v prostredí, kde sa pohybuje veľa ľudí, každý drobný prejav ohľaduplnosti znižuje napätie a zvyšuje pocit bezpečia.































