Nie každý človek je prirodzene ranný typ. Biologické nastavenie, takzvaný chronotyp, sa medzi ľuďmi líši a ovplyvňuje, kedy sa cítime najvýkonnejší a kedy máme potrebu spať. Napriek tomu existujú konkrétne situácie a návyky, pri ktorých môže skoršie vstávanie prispieť k lepšiemu fungovaniu počas dňa – za predpokladu, že je spojené s dostatočne dlhým a kvalitným spánkom.
Odborné zdroje, vrátane zdravotníckych portálov sa zhodujú, že rozhodujúci nie je samotný čas budenia, ale pravidelnosť spánkového režimu a jeho súlad s potrebami tela.
Ranný pokoj ako psychologický faktor, nie zázračný liek
Ráno býva zvyčajne pokojnejšie než zvyšok dňa. Menej podnetov, menej vyrušovania a nižší tlak zo strany okolia môžu vytvárať priaznivé podmienky na sústredenie alebo plánovanie. To však neznamená, že skoré vstávanie samo o sebe znižuje stres.
Pravdivý fakt:
Psychická pohoda súvisí najmä s tým, či má človek pocit kontroly nad svojím časom. Ak niekto vstáva skôr a využíva tento čas vedome (napríklad na pokojný štart dňa), môže to subjektívne znížiť pocit stresu. Nejde však o univerzálny účinok.
Pohyb ráno: prospešný, ale nie povinný
Ranný pohyb má svoje výhody, no nie je biologicky nadradený pohybu v inom čase dňa.
Čo je vedecky potvrdené:
- Akýkoľvek pravidelný pohyb zlepšuje zdravie, náladu a kvalitu spánku.
- U niektorých ľudí môže ranné cvičenie podporiť lepšiu konzistenciu návyku (neodkladajú ho na neskôr).
Čo nie je pravda:
- Že ranné cvičenie spaľuje viac tuku alebo je automaticky účinnejšie než večerné.
- Že bez ranného pohybu telo „nefunguje správne“.
Rozhodujúci je dlhodobý pohybový režim, nie hodina na hodinách.
Sústreďovanie po prebudení a takzvaná spánková zotrvačnosť
Po zobudení prechádza mozog krátkym obdobím zníženej bdelosti, známym ako spánková zotrvačnosť. Tento jav je fyziologický a dočasný.
Overené fakty:
- Trvá zvyčajne niekoľko minút až desiatok minút.
- Je výraznejší pri nedostatku spánku alebo pri náhlom budení.
- Postupné prebúdzanie a pokojný štart dňa môžu pomôcť zmierniť jeho vplyv.
Skoršie vstávanie samo o sebe nezaručuje lepší mentálny výkon – pomáha len vtedy, ak je spojené s dostatočným spánkom.
Spánok, hormóny a energia počas dňa
Najsilnejším faktorom ovplyvňujúcim energiu, imunitu a metabolizmus je pravidelný a dostatočne dlhý spánok.
Vedecký konsenzus:
- Dospelý človek potrebuje v priemere 7–9 hodín spánku.
- Pravidelný spánkový režim pomáha stabilizovať hormóny hladu, imunitné reakcie a dennú výkonnosť.
- Nezáleží na tom, či človek vstáva o 5:00 alebo o 8:00 – dôležité je, aby telo malo jasný rytmus.
Skoré vstávanie je prospešné len vtedy, ak nenarúša celkovú dĺžku spánku.
Pleť a kruhy pod očami: čo je fakt a čo mýtus
Pleť nereaguje na skoré vstávanie, ale na kvalitu spánku a regeneráciu organizmu.
Pravdivé tvrdenia:
- Nedostatok spánku zvyšuje oxidačný stres a môže zhoršiť stav pokožky.
- Kvalitný spánok pomáha znižovať opuchy a tmavé kruhy pod očami.
Nepravdivé tvrdenia:
- Že skoré vstávanie automaticky zlepšuje pleť.
- Že existuje „kozmetický ideálny čas“ na budenie.
Raňajky a ranný čas
Raňajky nie sú povinné pre každého, no u mnohých ľudí pomáhajú stabilizovať energiu počas dňa.
Fakty:
- Niektorým ľuďom vyhovuje plnohodnotná ranná strava.
- Iným funguje neskoršie jedlo alebo prerušovaný pôst.
- Rozhodujúca je celková kvalita stravy a pravidelnosť, nie konkrétny čas raňajok.
Skoršie vstávanie môže uľahčiť pokojné stravovanie, no nie je biologickou nutnosťou.
Záver: čo je skutočne pravda
Skoršie vstávanie môže byť prospešné, ak:
- je v súlade s vaším chronotypo
- nekráti dĺžku spánku,
- umožňuje pokojnejší štart dňa a zdravé návyky
Skoré vstávanie nie je univerzálnym riešením:
- nefunguje rovnako pre každého
- nenahrádza kvalitný spánok
- samo o sebe nezaručuje lepšie zdravie ani výkon
Najpravdivejšie tvrdenie znie jednoducho:
Zdravý deň nezačína skorým budíkom, ale dostatočným a pravidelným spánkom.
