Prečo januárové diéty padajú ako domček z karát. Väčšinou skončia skôr, než sa vôbec stihnú prejaviť. Dôvod vás možno prekvapí

Január je obdobím, keď sa mnohí púšťajú do zmien v stravovaní s novou energiou a ambíciami. Odhodlanie býva silné, no realita ukazuje, že veľká časť týchto pokusov skončí už po niekoľkých dňoch či týždňoch. Nie preto, že by ľudia nemali vôľu. Hlavné dôvody sú oveľa praktickejšie a súvisia s tým, ako funguje ľudské telo aj psychika.

VIDEO: Prečo mnoho diét nefunguje – vedecké vysvetlenie zlyhania

Vo videu (zdroj: YouTube), na ktoré text odkazoval, zaznieva jedna dôležitá myšlienka, ktorú potvrdzujú aj odborné štúdie:

Január nie je ideálne obdobie na náročné zmeny životného štýlu

Tento fakt potvrdzujú odborníci na behaviorálnu zmenu:

• V zime sú kratšie dni, čo u mnohých ovplyvňuje náladu a motiváciu.
• Chladné počasie prirodzene zvyšuje chuť na kaloricky bohatšie jedlá, pretože telo si tak zabezpečuje viac energie na udržanie tepla.
• Návrat do práce po sviatkoch býva spojený s vyšším stresom a únavou.
• Mnohí ľudia majú finančný či emočný tlak po Vianociach, čo môže znižovať kapacitu zvládať ďalšie obmedzenia.

Tieto faktory nie sú výhovorky, ale reálne biologické a psychologické mechanizmy, ktoré ovplyvňujú správanie.

Najčastejšia príčina neúspechu: príliš veľké a rýchle obmedzenia

Výskumy ukazujú, že extrémne a náhle zmeny v stravovaní majú veľmi nízku mieru dlhodobej úspešnosti.
Najväčšie problémy nastávajú vtedy, keď človek:

• prudko zníži príjem kalórií
• vyradí obľúbené potraviny
• snaží sa hneď od prvého dňa dodržať „dokonalý režim“

Ľudský organizmus reaguje na náhle obmedzenia zvýšeným pocitom hladu, podráždenosťou a túžbou po kaloricky bohatých potravinách. Ide o prirodzenú reakciu tela, ktoré sa snaží vyhnúť energetickému deficitu.

Strava postavená na prísnych zákazoch nie je dlhodobo udržateľná

Odborníci sa zhodujú, že diéty založené na úplnom vylúčení určitých potravín alebo prísnej kontrole takmer každej kalorickej jednotky majú nízku úspešnosť.

Dôvody sú jasné:

• Telo reaguje na nedostatok energie spomaľovaním metabolizmu.
• Mozog reaguje zvýšenou túžbou po odmeňujúcom jedle.
• Psychika reaguje odporom, pretože dlhodobé obmedzenia vyvolávajú pocit frustrácie.

Keď je strava postavená na treste či odopieraní, nevytvára sa zdravý vzťah k jedlu – človek iba čaká, kedy „diéta skončí“.

Nedostatok spánku a stres výrazne ovplyvňujú apetít

Tieto faktory patria k najpreskúmanejším a najlepšie zdokumentovaným príčinám prejedania:

• Nedostatok spánku zvyšuje hormón gherlín (stimuluje hlad) a znižuje leptín (reguluje sýtosť).
• Stres zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý podporuje chuť na rýchlu energiu – najmä sladké a tučné jedlá.
• Po sviatkoch býva stresová záťaž vyššia a spánkový režim narušený, čo môže výrazne sťažiť dodržiavanie diéty.

U mnohých ľudí zlyhanie nie je výsledkom slabosti, ale kombinácie biologických reakcií.

Sociálny tlak a porovnávanie môžu zhoršiť motiváciu

Január je plný „nových začiatkov“, ktoré vidíme na sociálnych sieťach aj v okolí.
Podľa psychológov môže tento tlak:

• vyvolávať pocit, že človek musí držať diétu len preto, že „to robia všetci ostatní“
• vytvárať nereálne očakávania
• podporovať myšlienku, že neúspech = osobné zlyhanie, hoci to tak nie je

Porovnávanie sa často vedie k prehnaným predsavzatiam a následnému rýchlemu vyhoreniu.

Ako postupovať, aby bola zmena stravovania úspešná?

Najspoľahlivejší prístup podľa výživových odborníkov a behaviorálnych psychológov je:

✔️ Zavádzať zmeny postupne

Malé úpravy majú vyššiu šancu stať sa návykom.

✔️ Nepracovať s extrémami

Diéta nemusí byť prísna, aby bola účinná. Udržateľnosť je dôležitejšia než rýchly efekt.

✔️ Zamerať sa na dlhodobé správanie

Úspech neprichádza za týždeň. Stabilné návyky fungujú mesiace až roky.

✔️ Doplniť pohyb, spánok a manažment stresu

Tieto tri faktory zásadne ovplyvňujú hladinu energie aj chuť do jedla.

✔️ Vybrať si spôsob stravovania, v ktorom sa dá žiť

Nie taký, ktorý sa „vydrží“, ale taký, ktorý je udržateľný a realistický.