Vojna na Ukrajine zásadne otriasla bezpečnostnou situáciou v Európe a mnohé štáty si nanovo kladú otázku, ako zabezpečiť pripravenosť obyvateľstva v prípade krízy. Jednou z tém, ktorá sa do verejného priestoru vrátila výraznejšie než kedykoľvek po skončení studenej vojne, je povinná vojenská služba. Kým v minulosti ju európske krajiny postupne rušili, dnes sa o nej znovu hovorí – a niekde sa aj reálne zavádza.
Ktoré krajiny majú povinnú vojenskú službu aj dnes
Klasická branná povinnosť zostala zachovaná vo viacerých európskych krajinách už dlhé roky. Ide najmä o štáty, ktoré považujú udržiavanie pripravených záloh za dôležitú súčasť obrany. Povinnú vojenskú službu majú:
- Rakúsko, kde trvá niekoľko mesiacov a je určená pre mužov.
- Cyprus, kde sa dĺžka služby pohybuje približne od jedného do dvoch rokov.
- Dánsko, ktoré malo povinnú službu doteraz len pre mužov, no od júla 2025 bude povinná aj pre ženy.
- Estónsko, Fínsko, Litva a Lotyšsko, teda krajiny v pobaltskom regióne. V reakcii na rastúce napätie vo východnej Európe tieto štáty systém pravidelne modernizovali a obnovili aj po určitom útlme.
- Grécko, kde služba vždy patrila k tradičným pilierom obrany.
- Švédsko, ktoré povinnú vojenskú službu zrušilo, ale v roku 2017 ju opäť obnovilo pre mužov aj ženy.
Spoločným znakom týchto krajín je presvedčenie, že bez pripravených záloh nie je možné reagovať na nečakané krízové situácie dostatočne rýchlo.
Kde sa povinná vojenská služba zvažuje alebo pripravuje?
Nie všetky štáty sa rozhodli pre okamžité zavedenie brannej povinnosti, no diskusie sú čoraz intenzívnejšie.
Najďalej pokročilo Chorvátsko, ktoré schválilo návrat povinnej služby od roku 2026. Po dlhých rokoch bez nej chce obnoviť aspoň dvojmesačný základný výcvik pre mladých mužov.
V Nemecku vzniklo viacero návrhov, ktoré počítajú s krátkou šesťmesačnou službou v budúcnosti. Zatiaľ však nejde o schválené zákony, ale o politickú debatu, ktorá reaguje na meniacu sa bezpečnostnú situáciu.
Niektoré ďalšie krajiny pripúšťajú, že v prípade nedostatku dobrovoľníkov môžu do budúcna uvažovať o zavedení povinnej služby, no momentálne žiadne konkrétne rozhodnutia neprijali.
Ako je na tom Slovensko?
Na Slovensku v súčasnosti povinná vojenská služba neexistuje a nebola prijatá žiadna legislatíva, ktorá by naznačovala jej návrat v blízkom čase. Diskusia sa objavuje skôr okrajovo – ako reakcia na situáciu v Európe a zmeny u našich partnerov. Slovenskí predstavitelia však opakovane uvádzajú, že prípadné zavedenie povinnej služby nie je momentálne na stole.
Armáda sa zameriava najmä na profesionálny výcvik, modernizáciu techniky a rozvoj dobrovoľných záloh. Tie sú však na rozdiel od niektorých zahraničných modelov založené výhradne na dobrovoľnom rozhodnutí občana.
Európa sa mení a bezpečnostná téma s ňou
Hoci sa jednotlivé európske krajiny vydávajú rôznymi cestami, trend je zreteľný: otázka pripravenosti obyvateľstva sa stáva kľúčovou. Niektoré štáty obnovujú povinnú službu, iné ju posilňujú alebo rozširujú, ďalšie hľadajú kompromis medzi profesionálnou armádou a dobrovoľnými programami.
Pre Slovensko to zatiaľ znamená najmä sledovanie vývoja u susedov a partnerov. A hoci sa o povinnej službe hovorí viac než pred pár rokmi, jej návrat nie je v tejto chvíli predmetom konkrétneho legislatívneho procesu.
