Pochvala od druhých vie človeka povzbudiť – krátkodobo zlepší náladu a môže podporiť motiváciu. No ak sa vonkajšie uznanie stane hlavným zdrojom sebahodnoty, psychológovia upozorňujú, že to vedie k nestabilite a väčšej emocionálnej citlivosti. Ak sme totiž neustále odkázaní na spätnú väzbu okolia, náš vnútorný pokoj je ľahko narušiteľný.
Výskumy ukazujú, že dlhodobú spokojnosť skôr podporuje presmerovanie pozornosti na vlastné hodnoty, prežívanie a sebaprijatie. To neznamená ignorovať názory iných, ale nebyť od nich závislý pri vytváraní vlastnej identity.
Prečo je sebaprijatie dôležité – podľa výskumov
Psychologické štúdie dlhodobo potvrdzujú, že ľudia, ktorí majú zdravú úroveň sebaprijatia:
- pociťujú vyššiu a stabilnejšiu sebaúctu
- lepšie zvládajú stres a záťaž
- majú menej sklonu k úzkosti a nadmernej sebakritike
- preukazujú väčšiu ochotu správať sa prosociálne (teda láskavo, ohľaduplne a spolupracujúco)
Nejde o náhodu. Ak človek nie je zahltený neustálym hodnotením samého seba, vzniká v ňom viac priestoru pre empatiu a všímanie potrieb druhých. Stabilnejšie sebaprijatie tak prirodzene podporuje aj zdravšie medziľudské vzťahy.
Ako realisticky funguje sebavalidácia
Sebaprijatie nespočíva v tom, že si budeme hovoriť, že „je všetko v poriadku“. Je to schopnosť uznať, že:
- aj nepríjemné emócie sú prirodzenou súčasťou psychiky
- pocity sú informáciou, nie chybou
- netreba ich potláčať ani rýchlo hodnotiť
Psychológovia odporúčajú jednoduchú, no vedecky podporenú metódu:
Keď sa objaví úzkosť alebo frustrácia, skúste namiesto okamžitého boja s pocitom urobiť krok späť a uvedomiť si:
„Toto je pocit, ktorý mám. Čo mi chce naznačiť?“
Tento prístup vychádza z techník mindfulness a kognitívno-behaviorálnych stratégií. Výskumy ukazujú, že všímavé a nehodnotiace uvedomenie si emócií:
- znižuje ich intenzitu
- podporuje lepšie rozhodovanie
- pomáha predchádzať chronickému stresu
Malý príklad z praxe
Ak máte v nejakej situácii nepríjemný pocit – napríklad počas rozhovoru s niekým – nepohodlie je signál, ktorý stojí za to preskúmať. Nemusí znamenať, že „je niečo zlé“, ale môže vás upozorniť na potrebu väčšej pozornosti, hraníc či oddychu. Rešpektovanie týchto signálov podporuje psychickú odolnosť.
Sebaprijatie ako dlhodobý stabilizátor
Sebaprijatie neodstráni všetky problémy, ale podľa psychológie môže výrazne znížiť emočnú rozkolísanosť. Keď človek prijíma svoje myšlienky, pocity aj nedostatky bez nadmernej sebaúzkosti, jeho pohoda nie je tak závislá od kritiky či pochvaly zvonka.
Postupne sa vybuduje vnútorný postoj:
„Toto som ja – a môžem s tým pracovať.“
Takýto prístup podporuje zdravie, odolnosť aj spokojnosť. A keď nabudúce pocítite, že na vás dolieha chaos alebo bezmoc, môže pomôcť jednoduché uvedomenie:
„Toto prežívam – a je v poriadku to cítiť.“
Týmto spôsobom dávate svojmu vnútornému svetu priestor, ktorý potrebuje. A práve z toho vyrastá dlhodobý pokoj.
