Nie je to ani veľryba, ani obrovský strom. Najväčší známy živý organizmus na planéte je huba ukrytá pod zemou v americkom štáte Oregon. Nevidno ju, no pod povrchom lesa sa rozprestiera do šírky niekoľkých kilometrov. Vďaka nej sa celý les správa ako jeden prepojený živý organizmus.
Pozrite si video
Ak si chcete predstaviť, ako vyzerá najväčší organizmus sveta a ako vedci skúmajú jeho rozmery, pozrite si krátky dokument o václavke v Blue Mountains:
Tichý obor pod lesom
V severozápadnej časti USA, v pohorí Blue Mountains, sa v oblasti Malheur National Forest nachádza pozoruhodný fenomén, ktorý fascinuje biológov po celom svete. Ide o hubu václavku smrekovú (Armillaria ostoyae, niekedy označovanú aj ako Armillaria solidipes). Táto huba je príbuzná druhu, ktorý poznáme aj z našich lesov – rastie na pňoch, má medovohnedý klobúk a je známa svojou schopnosťou napádať korene stromov.
Lenže oregonská václavka je výnimočná. Jej podhubie, teda mycélium, sa rozprestiera na ploche približne 965 hektárov, čo je takmer 10 štvorcových kilometrov – teda plocha zodpovedajúca viac než 1 600 futbalovým ihriskám.
Na povrchu vyzerá les úplne obyčajne. No pod zemou sa skrýva sieť miliárd tenkých bielych vlákien, ktoré spájajú korene stromov. Tieto vlákna dokážu rozkladať drevo, čerpať z neho živiny a zároveň prenášať živiny medzi stromami. To všetko tvorí jediný geneticky jednotný organizmus, ktorý bol potvrdený výskumom DNA.
Ako huba získava energiu
Na rozdiel od rastlín huby nevyužívajú fotosyntézu – nedokážu premieňať slnečné svetlo na energiu. Podobne ako živočíchy, živia sa rozkladaním organickej hmoty. Václavka vylučuje enzýmy, ktoré rozkladajú drevo a korene stromov, z ktorých potom nasáva živiny.
To, čo bežne vidíme ako „hubu“ v lese, je len malá časť – plodnica. Hlavné telo huby je ukryté pod zemou v podobe mycélia, ktoré môže mať obrovské rozmery a dlhú životnosť.
Objav, ktorý prekvapil vedcov
Existenciu tohto gigantického organizmu potvrdila v roku 1998 výskumníčka Catherine Parks z americkej U.S. Forest Service. Pôvodne si lesníci všimli, že niektoré stromy v Oregone záhadne usychajú. Keď začali skúmať vzorky pôdy a dreva, zistili, že všetky majú rovnaký genetický kód. Ukázalo sa, že ide o jedinú obrovskú hubu, ktorá napadla korene stromov na celom území.
Na základe analýz sa odhaduje, že táto václavka má najmenej 2 000 až 2 500 rokov, hoci niektoré modely naznačujú, že by mohla byť ešte staršia – možno až 8 000 rokov. Presný vek však nie je možné určiť, pretože huba sa neustále obnovuje a rastie.
V každom prípade je teda staršia než väčšina ľudských civilizácií – a pravdepodobne tu rástla ešte predtým, ako Egypťania postavili pyramídy.
Najväčší organizmus na planéte
Václavka z Oregonu sa často označuje za najväčší známy organizmus na Zemi – podľa rozlohy i genetickej jednotnosti. Jej celková hmotnosť sa odhaduje na stovky ton, čo z nej robí aj jeden z najťažších živých organizmov, aké poznáme.
Pre porovnanie: modrá veľryba, najväčšie zviera na svete, meria približne 30 metrov a váži okolo 150 až 200 ton. Václavka teda svojou hmotnosťou aj rozlohou tento rekord hravo prekonáva – aj keď väčšina jej tela je neviditeľná.
Parazit aj lekár lesa
Hoci sa môže zdať neškodná, václavka je parazitická huba – napadá korene stromov, spôsobuje koreňovú hnilobu a často usmrcuje celé porasty. Lesníci s ňou bojujú celé desaťročia, no nedá sa úplne odstrániť. Keď strom odumrie alebo dokonca zhorí, mycélium zostáva v pôde a po čase začne opäť rásť.
Z ekologického hľadiska však nie je len „zabijakom“. Václavka a iné huby sú nepostrádateľné pre kolobeh živín – rozkladajú odumreté drevo a vracajú živiny späť do pôdy, čím umožňujú rast nových rastlín.
Huby ako „lesný internet“
Moderné výskumy ukázali, že podhubie húb vytvára komplexnú sieť spojení medzi stromami. Prostredníctvom tejto siete si stromy vymieňajú vodu, minerály aj chemické signály. Staršie stromy môžu dodávať živiny mladším, choré jedince zas dostávajú „pomoc“ od zdravých susedov.
Vedci túto fascinujúcu spoluprácu nazývajú „Wood Wide Web“ – lesný internet. Ukazuje, že les nie je len súbor jednotlivých stromov, ale prepojený živý organizmus, ktorého základom sú práve huby.
Nie je jediná
Podobné gigantické huby sa našli aj inde. V štáte Michigan objavili v roku 1992 druh Armillaria gallica, ktorého podhubie pokrývalo približne 15 hektárov a bolo staré asi 1 500 rokov. Tento objav inšpiroval miestnych obyvateľov natoľko, že v mestečku Crystal Falls sa každoročne koná festival húb – Fungus Fest.
Huba, ktorá prežila veky
Gigantická václavka v Oregone je dôkazom toho, aká silná a prispôsobivá je príroda. Kým mnohé civilizácie vznikli a zanikli, táto huba nepretržite rastie už celé tisícročia. Ticho, skryto a pomaly – no neustále.
Najväčší organizmus na svete nepláva v oceáne ani nestojí v pralese – žije pod zemou. Je to huba, ktorá spája lesy v jeden živý systém a pripomína nám, že to najväčšie a najdôležitejšie v prírode často nie je vidieť.
