Niektoré historické udalosti sú také šokujúce, že si ľudia radi hľadajú vysvetlenia aj tam, kde žiadne nie sú. Príkladom je aj príbeh amerického spisovateľa Morgana Andrewsa Robertsona, ktorý v roku 1898 vydal román o potopení luxusného parníka. Jeho kniha sa neskôr stala známou ako dielo, ktoré akoby predpovedalo katastrofu Titanicu. Hoci podobnosti medzi fikciou a realitou sú skutočne nápadné, pravda je oveľa prozaickejšia.
Video: Prečo Titanic zostáva na dne oceánu
Pozri si fascinujúci dokument, ktorý vysvetľuje, prečo sa legendárny vrak po viac než sto rokoch stále nachádza na dne Atlantiku:
Skutočný autor a jeho kniha
Morgan Robertson (1861 – 1915) bol americký spisovateľ a bývalý námorník. Mal bohaté skúsenosti z plavby, ktoré využíval pri písaní dobrodružných príbehov. V roku 1898 publikoval novelu s názvom „Futility“, ktorá neskôr vyšla pod názvom „The Wreck of the Titan“.
V príbehu opisuje obrovský oceánsky parník Titan, považovaný za najväčšie, najrýchlejšie a najluxusnejšie plavidlo na svete. Loď sa počas aprílovej noci zrazí s ľadovcom v severnom Atlantiku a potopí sa. Na palube sa nachádza tisíce pasažierov, pričom pre nedostatok záchranných člnov väčšina z nich zahynie.
Podobnosti, ktoré ohromili svet
Keď sa v apríli 1912 potopil Titanic, čitatelia si okamžite všimli, že Robertsonov fiktívny príbeh a skutočná katastrofa majú zarážajúce paralely.
Medzi najvýraznejšie zhody patria:
- názov lodí: Titan a Titanic
- opis ako „nepotopiteľnej“ lode
- zrážka s ľadovcom v severnom Atlantiku
- obdobný počet pasažierov
- nedostatok záchranných člnov
- aprílový dátum tragédie
Tieto fakty sú skutočne uvedené v pôvodnom texte Robertsonovho románu. Preto je pochopiteľné, že po potopení Titanicu sa začalo hovoriť o „proroctve“.
Nešlo však o predpoveď, ale o realistickú fikciu
Robertson nepredpovedal budúcnosť. Ako bývalý námorník mal detailné znalosti o vývoji lodiarstva koncom 19. storočia. V tom období sa začali stavať čoraz väčšie a rýchlejšie parníky, ktoré niesli aj reálne riziko – ak by narazili do ľadovca, mohli by sa potopiť. Autor teda iba použil svoju odbornú predstavivosť a skúsenosti, aby vytvoril dramatický a realistický príbeh.
Jeho dielo neobsahovalo žiadne mystické či prorocké prvky. Skôr než proroctvo išlo o varovanie pred ľudskou pýchou, ktoré sa, žiaľ, neskôr naplnilo v reálnom svete.
Ako vznikol mýtus o „spisovateľovi, ktorý predpovedal Titanic“
Po potopení Titanicu v roku 1912 sa médiá chytili Robertsonovej knihy a urobili z nej senzáciu. Tlač prinášala články o „mužovi, ktorý predvídal katastrofu“.
Pravda však je, že podobné varovania o rizikách lodnej dopravy zneli už dávno pred Titanicom – o nebezpečenstve ľadovcov sa písalo bežne a téma „nepotopiteľnej lode“ bola v literatúre populárna.
Vďaka týmto súvislostiam sa z Robertsonovho diela stal literárny fenomén a jeho autor bol spätne označený za „vizionára“. V skutočnosti však len využil svoje skúsenosti a fantáziu na vytvorenie realistického námorného príbehu.
A čo údajná „predpoveď Pearl Harboru“?
Často sa objavuje tvrdenie, že Robertson predpovedal aj útok na Pearl Harbor. V roku 1905 napísal knihu, v ktorej opisuje vojenský konflikt medzi USA a Japonskom, no neobsahuje žiadnu scénu, ktorá by sa konkrétne podobala útoku z roku 1941. Ide teda o nesprávnu interpretáciu jeho diela, ktorá vznikla až po druhej svetovej vojne.
Pravda o „prorockom“ románe
Robertsonov príbeh The Wreck of the Titan nie je proroctvom, ale literárnym dielom, ktoré vyniklo najmä svojou technickou presnosťou. Spisovateľ len realisticky zobrazil to, čo sa v tej dobe mohlo reálne stať – a neskôr sa, tragicky, aj stalo.
Záver
Morgan Robertson sa stal neúmyselným symbolom spisovateľa, ktorý „videl do budúcnosti“. V skutočnosti bol len skúseným pozorovateľom svojej doby, ktorý pochopil, že ľudská pýcha a slepá viera v technológiu môžu mať katastrofálne následky.
Jeho kniha The Wreck of the Titan tak ostáva fascinujúcim dielom nie preto, že by predpovedala Titanic, ale preto, že ukazuje, ako blízko dokáže byť fikcia k realite.
