Jupiterov mesiac Európa patrí medzi najzaujímavejšie telesá v slnečnej sústave. Pod jeho hrubým ľadovým povrchom sa nachádza obrovský slaný oceán, čo z neho robí jedného z najväčších kandidátov na mimozemský život. Najnovšie vedecké simulácie však naznačujú, že tento svet môže byť v hĺbkach prekvapivo tichý. A to môže mať zásadný vplyv na to, či sa tam život vôbec dokáže zrodiť.
Oceán plný vody, ale možno bez potrebnej energie
Voda je základom života, no na jej prítomnosť sa nemožno spoliehať ako na jediný faktor. Na Zemi zohrávajú dôležitú úlohu aj geologické procesy, ktoré vystavujú horniny pôsobeniu vody, chemických reakcií a tepla. Takto vznikajú prostredia bohaté na energiu – napríklad hydrotermálne prieduchy na dne oceánov.
Dlhé roky sa predpokladalo, že podobné podmienky by mohli existovať aj na Európe. Modely však ukazujú, že kamenné jadro mesiaca môže byť chladné, pevné a prakticky bez praskania či zásadnej tektoniky. Bez pohybu hornín a bez ich neustálej recyklácie by na dne oceánu nevznikali miesta, kde by sa voda mohla miešať s minerálmi spôsobom podporujúcim život.
Statické dno bez jasných známok vulkanizmu
Podľa aktuálnych modelov je veľmi pravdepodobné, že dno oceánu na Európe je extrémne pokojné. Neexistujú dôkazy o aktívnych sopkách, teplých výveroch či o akýchkoľvek geologických procesoch, ktoré by vytvárali zdroje energie porovnateľné s pozemskými hydrotermálnymi prieduchmi.
To však neznamená, že žiadna aktivita neexistuje – iba to, že zatiaľ nebola potvrdená. Súčasná predstava vychádza z numerických simulácií, ktoré kombinujú známe údaje o veľkosti mesiaca, jeho hustote, zložení a vplyve slapových síl.
Nádej pretrváva: Európa sa mení v čase
Aj keď sú nové výsledky skôr skeptické, neznamená to, že Európa nemohla byť aktívna v minulosti alebo že neaktivita bude trvať naveky. Oceán je udržiavaný v kvapalnom stave vďaka extrémnemu gravitačnému pôsobeniu Jupiteru a blízkych mesiacov. Intenzita tohto zahrievania má dlhodobé cykly, počas ktorých môže byť vnútro mesiaca viac alebo menej tepelne namáhané.
Je možné, že v dávnejšej minulosti prebiehali geologické procesy výraznejšie než dnes. Teoreticky sa tiež uvažuje o tom, že určité množstvo tepla môže vznikať rozpadom rádioaktívnych prvkov v kamennom jadre. Hoci by išlo o pomerne slabý zdroj energie, mohol by postačovať na existenciu obmedzených chemických reakcií.
Rozhodujúca bude misia Europa Clipper
Definitívne odpovede prinesie až detailný výskum. NASA už vyslala sondu Europa Clipper, ktorá by mala k Európe doraziť v roku 2030. Jej hlavnou úlohou bude:
- preskúmať štruktúru ľadu a určiť jeho hrúbku
- pomocou radaru nazrieť pod povrch
- analyzovať chemické zloženie ľadu a prípadných výtryskov
- zistiť, či existujú známky geologickej aktivity
Údaje tejto misie môžu zásadne preformulovať naše predstavy o tom, čo sa skrýva pod ľadovým plášťom mesiaca. Ak sa ukáže, že dno oceánu je skutočne geologicky neaktívne, pozornosť vedcov sa zrejme ešte viac presunie na ďalšie sľubné svety, najmä Saturnov Enceladus, kde sa hydrotermálne procesy prejavujú výraznejšie.
