Epilepsia sa väčšine ľudí spája s kŕčmi, stratou vedomia a dezorientáciou. Napriek tomu niektorí pacienti opisujú, že krátko pred záchvatom prežívajú niečo, čo by sa dalo nazvať stavom extázy – pocit absolútneho pokoja, jednoty so svetom a vnútorného šťastia. Tento zriedkavý jav sa nazýva extatická epilepsia a odborníkov zaujíma už celé desaťročia.
Čo znamená extatická epilepsia?
Ide o špecifickú formu epileptickej aury – teda o obdobie tesne pred samotným záchvatom, keď človek ešte vníma, čo sa deje. V tomto krátkom okamihu niektorí ľudia pociťujú hlbokú eufóriu, harmóniu, pokoj či duchovné prebudenie.
Tento fenomén je veľmi zriedkavý, no vedecky zdokumentovaný. Pacienti opisujú, že sa im na chvíľu zdá, akoby sa všetko zastavilo, telo aj myseľ boli v dokonalej rovnováhe a svet dával absolútny zmysel.
Ako vzniká pocit blaženosti
Podľa výskumov sú tieto zážitky spojené s aktivitou v časti mozgu nazývanej insula. Ide o štruktúru ukrytú hlboko v mozgu, ktorá spracováva telesné vnemy, emócie a sebauvedomenie. Pri niektorých epileptických výbojoch sa v tejto oblasti objavuje špecifická elektrická aktivita, ktorá môže vyvolať pocit úplného pokoja či radosti.
Moderné zobrazovacie metódy, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, ukazujú, že počas týchto stavov prúdi do insuly viac krvi a jej neuróny sa aktivujú vo zvláštnej harmónii. To vytvára dojem, že všetko je „v poriadku“ – že telo aj myseľ sú v dokonalom súlade.
Mozog a ilúzia dokonalosti
Bežne náš mozog neustále porovnáva, čo očakáva, s tým, čo skutočne vníma. Ak medzi tým vznikne rozdiel, mozog ho opravuje – ide o proces nazývaný prediktívne kódovanie.
Počas niektorých epileptických záchvatov sa tento mechanizmus na krátky čas preruší. Mozog prestane vnímať rozdiel medzi očakávaním a realitou – všetko mu zrazu dáva zmysel. A práve to vyvoláva pocit absolútneho pokoja a spokojnosti.
Preto niektorí vedci prirovnávajú tieto stavy k hlbokej meditácii, náboženským extázam alebo zážitkom vyvolaným niektorými psychedelickými látkami.
Paralely s meditáciou a duchovnými zážitkami
Popisy pacientov s extatickou epilepsiou sa často podobajú na to, čo zažívajú ľudia počas intenzívnej meditácie alebo mystickej skúsenosti. V takýchto momentoch mizne pocit oddelenia od sveta a človek cíti len čisté „bytie“ – akoby bol súčasťou všetkého.
Psychológovia sa domnievajú, že ide o spoločný mechanizmus – zníženie aktivity častí mozgu, ktoré kontrolujú vnímanie ega a hodnotenie situácií. Keď tieto systémy na chvíľu „ stíchnu“, vzniká pocit jednoty, pokoja a bezpodmienečného prijatia.
Možné využitie v liečbe
Výskum týchto stavov môže do budúcna pomôcť pochopiť, ako mozog vytvára pocity šťastia a harmónie, a tiež prečo niektorí ľudia trpia chronickou úzkosťou či depresiou.
Vedci skúmajú, či by sa podobné mechanizmy dali bezpečne aktivovať pomocou moderných technológií – napríklad transkraniálnej magnetickej stimulácie (TMS), ktorá ovplyvňuje mozgovú činnosť bez zásahu do tkaniva. Tieto výskumy sú zatiaľ v experimentálnej fáze, no ukazujú, že mozog má prirodzenú schopnosť vytvárať pocity pokoja a blaha bez vonkajších látok.
Keď sa veda stretáva s vedomím
Extatická epilepsia prináša cenné poznatky o tom, ako úzko sú prepojené fyzické procesy v mozgu a subjektívne prežívanie. Ukazuje, že hranica medzi neurológiou, psychológiou a spiritualitou je oveľa tenšia, než sa kedysi myslelo.
Náš mozog neustále vytvára obraz reality podľa vlastných očakávaní a skúseností. Keď sa na krátky čas tieto vnútorné filtre vypnú, môžeme zakúsiť pocit dokonalej rovnováhy – hoci len na niekoľko sekúnd.
A práve tieto záblesky harmónie nám pripomínajú, že aj v najzložitejšom orgáne ľudského tela – v mozgu – sa ukrýva schopnosť vytvoriť stav čistého pokoja a šťastia, o ktorý sa mnohí usilujeme celý život.
