V posledných rokoch sa v spoločnosti šíri pocit, že ľudia sú menej ohľaduplní a čoraz častejšie sa správajú agresívne či sebecky. Médiá aj sociálne siete neustále upozorňujú na konflikty, kriminalitu, hrubé správanie alebo chaotické situácie vo verejnom priestore.
Mnohým sa preto zdá, že medziľudská slušnosť upadá. Najnovšie veľké výskumy hodnôt a správania však ukazujú niečo úplne iné.
Dostupné dáta naznačujú, že väčšina ľudí stále kladie vysoký dôraz na čestnosť, dôveru a ochotu pomôcť druhým – a v každodennom živote tieto hodnoty aj reálne napĺňa.
Čo prezrádzajú rozsiahle štúdie o našich hodnotách?
Jedna z najväčších štúdií tohto typu, uskutočnená v roku 2022 na vzorke približne 32 000 ľudí zo 49 kultúr, odhalila veľmi podobné výsledky naprieč celým svetom.
Najdôležitejšie hodnoty boli:
- čestnosť
- ochota pomôcť
- spoľahlivosť a vernosť
Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili:
- moc
- materiálne bohatstvo
Tieto zistenia potvrdzujú aj dlhodobé európske prieskumy, ktoré od začiatku 21. storočia ukazujú, že hodnotové preferencie obyvateľov Európy sa zásadne nemenia. Aj napriek tomu, že diskusia vo verejnom priestore pôsobí čoraz polarizovanejšie, dáta neukazujú pokles morálky.
Zaujímavé je tiež to, že hodnoty výrazne neodlišujú ani skupiny, ktoré sa v médiách často opisujú ako navzájom nezmieriteľné. Prieskumy medzi voličmi rôznych politických táborov napríklad ukazujú, že medzi nimi existuje rozsiahly hodnotový prienik – ľudia sa vo svojom presvedčení o dôležitosti základných morálnych zásad líšia oveľa menej, než sa domnievajú.
Ako sa ľudia správajú v reálnych životných situáciách?
Hodnoty vyjadrené v dotazníkoch sú jedna vec, no ešte dôležitejšie je sledovať skutočné správanie ľudí. A práve tu prichádzajú najprekvapivejšie výsledky.
Pomoc v konfliktných situáciách
Medzinárodná analýza videozáznamov z verejných priestranstiev ukázala, že v deviatich z desiatich prípadov, keď došlo ku konfliktu medzi dvoma osobami, niekto z okolia zasiahol a pokúsil sa pomôcť.
Výsledky boli veľmi podobné v rôznych krajinách – či už šlo o Európu alebo Afriku. Tento fakt spochybňuje rozšírenú predstavu, že ľudia sa v kritických momentoch radšej neangažujú.
Experiment so „stratenými peňaženkami“
Veľká medzinárodná štúdia testovala, či nálezcovia vrátia nájdenú peňaženku. Bolo rozmiestnených viac ako 17 000 peňaženiek v 40 krajinách.
Zistenia boli prekvapujúce:
- peňaženky obsahujúce peniaze sa vracali častejšie než prázdne
- čím vyššia suma v peňaženke bola, tým vyššia bola pravdepodobnosť jej vrátenia
To naznačuje, že nálezcovia brali ohľad na možnú finančnú stratu pôvodného majiteľa.
Darovanie peňazí v experimente
V roku 2023 prebehol experiment v siedmich krajinách, kde dostalo 200 ľudí 10 000 dolárov bez podmienok. Ukázalo sa, že účastníci minuli v priemere takmer 70 % celej sumy prosociálne, napríklad formou darov alebo pomoci svojim komunitám.
Výskum ukazuje, že keď majú ľudia možnosť konať dobro, robia to vo veľkej miere dobrovoľne.
Ako sa hodnoty menia v čase?
Niektoré dlhodobé prieskumy sledovali ochotu ľudí spolupracovať s cudzími osobami počas viac než polstoročia. Výsledok naznačuje postupný nárast spolupráce medzi 50. rokmi 20. storočia a začiatkom 21. storočia.
To však neznamená, že sa každá oblasť spoločenského správania zlepšuje.
Trendy, ktoré sú skutočne znepokojivé, zahŕňajú napríklad:
- rastúce online zneužívanie detí
- agresivitu v internetových diskusiách
- šírenie extrémnych názorov na sociálnych sieťach
Tieto problémy však nie sú odrazom typického každodenného správania väčšiny ľudí. Skôr ide o dôsledok viditeľnosti a rýchlosti šírenia extrémnych prípadov.
Prečo máme pocit, že spoločnosť upadá?
1. Médiá uprednostňujú negatívne príbehy
Negatívne udalosti majú väčší potenciál zaujať pozornosť. Preto v médiách prevládajú – aj keď neodrážajú väčšinu bežného života.
2. Sociálne siete skresľujú realitu
Najhlasnejší bývajú používatelia s extrémnymi názormi, prípadne automatizované účty. Tým vzniká ilúzia, že agresívne správanie je všadeprítomné.
3. Ľudia majú prirodzenú tendenciu idealizovať minulosť
Výskumy ukazujú, že ľudia často veria, že „kedysi bolo lepšie“, hoci dostupné dáta tento pocit väčšinou nepotvrdzujú.
Prečo na našom vnímaní záleží
Ak si myslíme, že ostatným ide len o osobný prospech, máme menšiu chuť spolupracovať, pomáhať a dôverovať.
Výskumy ukázali, že keď ľudia dostanú objektívne informácie o tom, aké hodnoty spoločnosť skutočne zastáva, stávajú sa optimistickejší a otvorenejší voči iným.
Čo môže urobiť každý z nás?
- udržiavať kontakt s komunitou a zúčastňovať sa lokálnych aktivít
- všímať si pozitívne prejavy správania, ktoré v médiách nie sú viditeľné
- rozprávať sa s ľuďmi mimo vlastnej „bubliny“
- sledovať spoľahlivé zdroje informácií
Dostupné dôkazy ukazujú, že predstava o masívnom morálnom úpadku nie je podporená dátami. Ľudia aj dnes vo veľkej miere konajú férovo, dokážu byť láskaví a sú ochotní pomôcť – často oveľa viac, než si sami myslia.
