Keby sme dnes vošli do pravekej jaskyne a pozorne si prezreli výzdobu na stenách, možno by nás prekvapilo, čo pravekí ľudia vytvárali. Niektoré postavy či symboly môžu dnešnému oku pripomínať erotické tvary alebo jednoduché kresbičky, aké dnes vídame na stenách verejných toaliet. Takéto prirovnanie je však skôr úsmevné než presné – praveké maľby mali úplne iný účel a význam.
Moderný pohľad často skresľuje, čo naši predkovia naozaj tvorili. Aby sme tomu rozumeli, musíme vychádzať z faktov, ktoré archeológia dokázala.
Prečo ľudia kreslili na steny od nepamäti?
Ľudia zobrazovali svet okolo seba už desaťtisíce rokov. Steny jaskýň slúžili ako prirodzené „plátno“. Dnes na stenách nachádzame najmä srdiečka či spontánne graffiti, ale pre pravekých umelcov malo kreslenie zvyčajne hlbší význam.
Ich maľby neboli vandalizmom ani zábavkou, ale súčasťou rituálov, magických predstáv alebo rozprávania. Humor nevylučujeme, ale dôkazy naň nemáme.
Maľovali pravekí ľudia „sprosté obrázky“? Zatiaľ nie sú dôkazy
Otázka, či ľudia kreslili erotické motívy už pred 40-tisíc rokmi, sa objavuje často. V súčasnosti však neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by najstaršie európske jaskynné maľby mali sexuálny obsah.
Čo vieme s istotou:
Najstaršie európske maľby (Chauvet, Lascaux) majú 30–40 tisíc rokov.
Zobrazujú:
- zvieratá
- scény lovu
- odtlačky rúk
- abstraktné symboly
- Erotické motívy sa medzi nimi nevyskytujú.
Preto tvrdenie, že pravekí ľudia kreslili „sprosté obrázky na stenách jaskýň“, nie je podporené dôkazmi.
Prečo niektoré nálezy pôsobia eroticky?
Moderný človek má tendenciu interpretovať niektoré tvary ako sexualizované. V pravekom umení sa skutočne môžu objaviť prehnané proporcie alebo tvary, ktoré nám pripomínajú telo.
To však nie je dôkaz, že išlo o erotiku.
Kľúčová je jedna vec:
V praveku neexistoval pojem „nevhodné“ či „sprosté“ v dnešnom zmysle.
Zobrazenie tela bolo prirodzené a často symbolické.
Nahota ako súčasť života, nie tabu
Mnohé neolitické a paleolitické kultúry zobrazovali nahé ženské postavy v podobe tzv. venuší. Najznámejšie príklady:
- Venuša z Hohle Fels (cca 35 000 rokov)
- Venuša z Willendorfu (cca 25 000 rokov)
Tieto postavy majú zvýraznené ženské tvary, no vedecký konsenzus ich interpretuje ako symboly plodnosti alebo rituálnych predstáv, nie ako erotiku určenú na pobavenie.
A čo naše regióny?
V Česku a na Slovensku sa našli skalné maľby staré niekoľko tisíc rokov, no ani tie nemajú erotický charakter.
- Najstaršia skalná maľba v strednej Európe má približne 6 200 rokov.
- Kresba z Býčej skaly v Moravskom krase je stará asi 4 400 rokov.
Ani jedno dielo neobsahuje prvky, ktoré by odborníci označili ako sexuálne.
Sexualitu v pravekom umení najčastejšie reprezentovali plastiky, nie maľby
Najstaršie „erotické“ prvky v európskom umení sa objavujú až v malých soškách. Maľby s podobnou tematikou z tohto obdobia nepoznáme.
Dôvody môžu byť rôzne:
- maľby sa nemuseli zachovať
- erotika nemusela byť dominantným motívom nástenného umenia
- sexualita mala najmä rituálny a symbolický význam
Prečo nám niektoré nálezy dnes pripomínajú moderné graffiti?
Nie preto, že by pravekí ľudia vytvárali rovnaký typ humoru.
Skôr preto, že:
- ľudský mozog hľadá známe tvary
- moderné chápanie sexuality je úplne iné
- veľká časť pravekej symboliky je pre nás nepochopiteľná
Kresba, ktorá sa nám zdá „sprostá“, mohla byť pre pravekého človeka úplne normálnym náboženským alebo rituálnym symbolom.
Čo je teda pravda?
Pravekí ľudia kreslili na steny – ale nie erotiku.
Najstaršie nástenné diela sú zamerané na zvieratá, lov a symboly.
Erotické motívy existovali najmä v plastike, nie v jaskynných maľbách.
Nahota bola súčasťou života, nie tabu.
Niektoré tvary môžu modernému človeku pripomínať erotické motívy, ale ide o omyl spôsobený naším pohľadom.
Praveký človek aj dnešný človek majú spoločné niečo iné – túžbu po sebe zanechať stopu.
Praveký svet nebol „sprostý“, len iný
Napriek humorným prirovnaniam nemožno tvrdiť, že pravekí ľudia maľovali erotické graffiti na jaskynné steny.
To, čo vytvárali, bolo pre nich posvätné, symbolické alebo súčasť rituálov.
A aj keď ich diela nemali erotický účel, jedna vec nás spája: stále máme potrebu niečo nakresliť, niečo po sebe zanechať – či už v jaskyni, na stene školy alebo na sociálnej sieti.
