Lekári z Harvardu odkryli prekvapivé tajomstvo dlhého života. Netýka sa génov ani cvičenia. Oslabuje nás osamelosť, varujú odborníci

Bratislavaden.sk - Magazín pre vás

Keď sa hovorí o tom, čo stojí za dlhým a zdravým životom, najčastejšie sa spomína správna strava, pravidelný pohyb a schopnosť zvládať stres. Tieto faktory však nie sú jedinými piliermi dlhovekosti. Dlhodobý výskum z Harvardu, ktorý patrí medzi najrozsiahlejšie na svete, ukazuje, že na našom zdraví sa ešte výraznejšie podpisujú medziľudské vzťahy a sociálna opora.

Ako strava ovplyvňuje dlhovekosť?

Strava je síce len jedným z faktorov ovplyvňujúcich dĺžku života, ale podľa odborníkov hrá stále významnú úlohu pri prevencii chronických ochorení a podpore celkovej vitality.

Video, ktoré bolo v pôvodnom článku uvedené, sa venuje práve tomu, ako potraviny a spôsob stravovania pôsobia na zdravie, metabolizmus a riziko civilizačných chorôb. Takéto zdroje môžu slúžiť ako doplňujúca informácia, ktorá vysvetľuje, že životný štýl pozostáva z viacerých rovín – fyzickej, psychickej aj sociálnej.

Jedinečná štúdia trvajúca už viac než 80 rokov

Harvardská „Study of Adult Development“ sa začala v roku 1938 a dodnes pokračuje. Ide o jednu z najdlhšie prebiehajúcich výskumných štúdií sledujúcich, čo ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života.

Pôvodne sa do nej zapojilo niekoľko stoviek mladých mužov, prevažne študentov. Postupne sa výskum rozšíril o ďalšie skupiny ľudí z rôznych sociálnych vrstiev. Dnes zahŕňa údaje o viac než 1300 účastníkoch, ktorých odborníci sledujú počas celého života.

Zhromažďované dáta zahŕňajú:

zdravotné vyšetrenia a záznamy
rodinné a partnerské vzťahy
pracovný život a kariéru
životné krízy a spôsoby ich zvládania
sledovanie psychickej pohody
v posledných rokoch aj genetické informácie a neurologické vyšetrenia

Vďaka tomu má štúdia mimoriadne komplexný obraz o tom, čo najviac ovplyvňuje zdravie človeka v dlhodobom horizonte.

Kvalita vzťahov ako jeden z najsilnejších prediktorov zdravia

Jedno z najdôležitejších zistení vyplývajúcich z výskumu je, že spokojné, stabilné a podporné vzťahy majú priamy vplyv na fyzické aj psychické zdravie v starobe.

Účastníci, ktorí v strednom veku hodnotili svoje vzťahy – partnerské či priateľské – ako kvalitné a bezpečné, mali vo vyššom veku:

lepšiu náladu a menší výskyt depresie
vyššiu odolnosť voči stresu
pomalšie zhoršovanie pamäti a kognitívnych funkcií
nižší výskyt chronických ochorení
a celkovo sa dožívali vyššieho veku

Vedci upozorňujú, že podpora a blízkosť vo vzťahoch vytvárajú psychický aj fyzický „ochranný štít“, ktorý posilňuje zdravie oveľa silnejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje.

Osamelosť ako významné zdravotné riziko?

Osamelosť sama o sebe nie je chorobou, no početné štúdie, vrátane tejto harvardskej, potvrdzujú, že dlhodobá sociálna izolácia predstavuje výrazné riziko pre zdravie.

U ľudí, ktorí prežívali osamelosť alebo životné konflikty bez opory blízkych, sa častejšie objavovali:

srdcovo-cievne ochorenia
oslabená imunita
depresívne a úzkostné stavy
rýchlejší úbytok pamäti
zvýšená pravdepodobnosť predčasného úmrtia

Niektoré epidemiologické analýzy ukazujú, že sociálne izolovaní ľudia majú o 25–30 % vyššie riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí majú stabilné vzťahy. Nejde však o priame porovnanie s fajčením či alkoholom – skôr o to, že aj sociálne prostredie má výrazný vplyv na celkové zdravie.

Dôležité nie sú perfektné vzťahy, ale pocit bezpečia

Výskum taktiež potvrdzuje, že nejde o to, aby boli vzťahy bezchybné. Každý vzťah prechádza konfliktmi a náročnejšími obdobiami. Podstatné však je, aby sme mali vo svojom živote ľudí, pri ktorých sa cítime prijatí, ktorým môžeme dôverovať a ktorí nás podporujú.

Vedci počas štúdie sledovali rôzne životné príbehy. Mnohí účastníci, ktorí mali sľubné začiatky, časom psychicky upadli. No našli sa aj takí, ktorým sa až v neskoršom veku podarilo nájsť pevné vzťahy a zmysel života – a ich zdravie sa výrazne zlepšilo.