Stačí sa ráno pozrieť z okna a človek má problém určiť, v akom ročnom období sa vlastne nachádza. Jeden týždeň pripomína začiatok jari, ďalší prináša teploty ako v lete, potom príde prudký pokles s dažďami typickými pre jeseň a o pár dní neskôr nás prekvapí zima, ktorá vie udrieť bez varovania. Nejde o žiadne privolávanie katastrof – tento chaos v počasí je len odrazom rýchlych zmien, ktoré sa v atmosfére odohrávajú.
Práve dnešným dňom sa pre meteorológov oficiálne začína astronomická zima. Odborníci z Českého hydrometeorologického ústavu sledujú vývoj teplôt systematicky už viac než sto rokov, takže majú jasne podložené dáta. A tie ukazujú, že priemerná teplota sa u nás od polovice 20. storočia zvýšila o viac než dva stupne Celzia. Na prvý pohľad to neznie dramaticky, no v meteorológii je to zmena, ktorá dokáže prevrátiť celý systém prúdenia vzduchu.
Teplejší vzduch = viac energie aj extrémov
Oteplenie vzduchu znamená, že atmosféra dokáže zadržať viac vodnej pary. Tá sa potom prejavuje vo forme silnejších búrok, prudkých prívalových dažďov, ale aj dlhších období bez zrážok. Atmosféra je dynamický systém, ktorý sa neustále snaží zbavovať prebytočnej energie, a práve preto sa počasie čoraz častejšie správa skokovo.
Klimatológ to vysvetľuje jednoducho: „Kedysi mal rok jasný rytmus. Zima bola zimou a jar sa prirodzene menila na leto. Teraz sa výkyvy striedajú tak rýchlo, že z chladu prejdeme do horúčavy v priebehu pár dní.“ Podľa neho sa atmosféra prehrieva a reaguje prudkými zmenami, akoby preskakovala z jedného extrému do druhého.
Keď sa rozpadá stabilné prúdenie
Európske počasie vo veľkej miere ovplyvňuje jet stream – silný „prúdový pás“ vo výške približne desiatich kilometrov, ktorý prúdi od Atlantiku smerom na východ. Dlhé desaťročia fungoval ako prirodzený stabilizátor, ktorý usmerňoval pohyb frontov a prinášal relatívne predvídateľné zmeny.
Lenže Arktída sa otepľuje rýchlejšie než zvyšok planéty, a tým sa zmenšuje rozdiel medzi chladným polárnym a teplým južným vzduchom. Jet stream tak stráca svoju silu, viac „vlni“ a prestáva byť pevný. Výsledkom je, že teplé i studené vzduchové masy u nás zostávajú dlhšie, než bolo bežné – a tak sa stáva, že v apríli zažívame dni s letnými teplotami a o niekoľko dní neskôr prichádzajú nočné mrazy.
Ročné obdobia sa posúvajú
Z dlhodobých meraní vyplýva, že jednotlivé ročné obdobia menia svoju dĺžku aj charakter.
- Jar prichádza skôr – vegetácia sa prebúdza o dva až tri týždne skôr než pred tridsiatimi rokmi.
- Leto sa predlžuje a výrazne otepľuje – počet tropických dní sa v porovnaní s minulosťou približne zdvojnásobil.
- Jeseň býva suchšia a teplejšia – prvé mrazy sa neraz objavujú až v decembri.
- Zima slabne – sneh z nížin mizne a aj v horách sa drží kratšie.
Klimatológ opisuje slovami: „Kedysi bola hranica medzi letom a zimou výrazná. Dnes je rozmazaná. Počasie sa správa, akoby poznalo len teplo a chlad a rýchlo medzi nimi prepínalo.“
Premeny krajiny: poľnohospodárstvo, lesy aj mestá na to doplácajú
Oteplenie a suchšie roky výrazne menia aj tvár krajiny. Poľnohospodári pozorujú, že vegetačné zóny sa posúvajú – plodiny typické pre južnú Moravu či teplejšie oblasti sa čoraz častejšie darí pestovať aj v stredných Čechách. Naopak, klasické obilniny ako pšenica či jačmeň trpia nedostatkom vody a prinášajú nižšie výnosy.
Lesy čelia úplne inej výzve: smrek, ktorý bol kedysi dominantnou drevinou, nedokáže odolávať dlhodobému suchu a hynie. Lesníci ho preto nahrádzajú listnáčmi, ktoré lepšie hospodária s vodou a pomáhajú krajine zadržať vlhkosť.
A mestá? Tie sa prehrievajú najrýchlejšie. Betón a asfalt dokážu akumulovať teplo, a preto sa mestské centrá počas noci neochladzujú. To zvyšuje únavu obyvateľov a počas vĺn horúčav aj zdravotné riziká.
Ako sa menia zrážky?
Kedysi bolo bežné, že pršalo niekoľko dní mierne a rovnomerne. Dnes často prichádzajú krátke, ale extrémne intenzívne lejaky. Počas jednej búrky môže spadnúť toľko vody, koľko kedysi napršalo za celý týždeň. Takéto zrážky však pôde veľmi nepomôžu – nestihne ich nasať a voda rýchlo odteká.
„Normál“ je dnes posunutý
Meteorológovia každých tridsať rokov vyhodnocujú nové klimatické normály. Najnovšie obdobie 1991 – 2020 jasne ukazuje, že teploty aj zrážky sa posunuli oproti dlhodobým hodnotám. To, čo bolo kedysi výnimkou – tridsiatky v máji či Vianoce bez snehu – sa dnes stáva bežnou realitou.
Počasie vplýva aj na naše zdravie
Rýchle zmeny teplôt dávajú zabrať nielen prírode, ale aj ľuďom. Prudké výkyvy zaťažujú srdcovo-cievny systém, môžu zvyšovať krvný tlak či riziko kolapsu. Dlhodobé horúčavy zhoršujú kvalitu spánku, pracovnú výkonnosť aj psychickú pohodu.
Lekári upozorňujú tiež na dlhšiu a intenzívnejšiu alergickú sezónu. S otepľovaním sa rozširujú druhy, ktoré u nás predtým takmer neboli – napríklad výrazne alergénna ambrozia.
Ako reagovať? Úpravy krajiny aj modernizácia miest
Zmenu klímy zastaviť nedokážeme, no jej dôsledky vieme zmierniť. Česká republika postupne zavádza adaptačné stratégie, medzi ktoré patrí:
- lepšie hospodárenie s vodou v krajine
- obnova mokradí a tônin
- zvýšenie druhovej pestrosti v lesoch
- viac zelene v mestách, modernizácia energetiky a redukcia emisií
A čo nás čaká počas aktuálneho adventného obdobia? Budú aspoň niekde biele Vianoce a ako môže vyzerať zima 2025/2026? Meteorológovia už svoje predpovede ponúkli, no zostáva otázkou, či im dá príroda za pravdu – alebo si počasie opäť urobí po svojom.
