Jean-François Champollion (1790 – 1832) bol francúzsky lingvista, historik a zakladateľ egyptológie. Jeho najvýznamnejším prínosom bolo rozlúštenie princípu čítania staroegyptských hieroglyfov v roku 1822 na základe štúdia Rosettskej dosky. Tento objav otvoril cestu k systematickému výskumu staroegyptskej civilizácie.
Video z podkladov
Pôvod a vzdelanie
Champollion sa narodil 23. decembra 1790 v meste Figeac vo Francúzsku. Pochádzal z početnej rodiny, jeho otec bol knihkupec. Jean-François už v detstve prejavil výnimočné jazykové schopnosti. V mladom veku sa naučil po grécky, latinsky a neskôr sa začal venovať semitským a orientálnym jazykom.
Kľúčovým jazykom pre jeho neskorší výskum sa stala koptčina, jazyk koptskej cirkvi, ktorý je priamym potomkom staroegyptčiny. Champollion veril, že porovnávanie koptčiny s hieroglyfmi by mohlo pomôcť pri ich rozlúštení.
Napoleonovo ťaženie a objav Rosettskej dosky
Počas Napoleonovho ťaženia do Egypta (1798 – 1801) sprevádzalo francúzsku armádu vyše 150 vedcov a umelcov. Ich úlohou bolo dokumentovať prírodu, historické pamiatky a kultúru krajiny.
V roku 1799 bola počas výkopových prác pri meste Rosetta (dnešná Rašíd) objavená tzv. Rosettská doska – čadičová stéla obsahujúca rovnaký text v troch písmach: gréčtine, démotickom písme a egyptských hieroglyfoch. Doska pochádza z roku 196 pred n. l. a ide o výnos kňazov na počesť panovníka Ptolemaia V.
Po porážke Francúzov sa doska dostala do rúk Britov a dnes je uložená v Britskom múzeu v Londýne. Francúzi si však ešte počas expedície vyhotovili jej odtlačky, takže Champollion mal prístup k jej obsahu.
Práca na rozlúštení hieroglyfov
Champollion nadviazal na predchádzajúce pokusy britského vedca Thomasa Younga, ktorý identifikoval niektoré fonetické znaky v hieroglyfoch – najmä v menách panovníkov zapísaných v tzv. kartušiach. Young správne určil meno Ptolemaios, no nedokázal určiť systematický princíp fungovania písma.
Champollion sa zameral na podrobnú analýzu koptčiny a porovnával kartuše rôznych panovníkov – napr. Ptolemaios a Kleopatra. Vďaka tomu odhalil, že hieroglyfy môžu mať fonetickú (zvukovú) hodnotu – teda že nejde len o symbolické alebo náboženské znaky.
Dňa 14. septembra 1822 predniesol Champollion výsledky svojho výskumu na zasadnutí Akadémie nápisov a krásnej literatúry v Paríži. Jeho príspevok s názvom Lettre à M. Dacier obsahoval systematické vysvetlenie princípu čítania hieroglyfov. Táto udalosť je dnes považovaná za oficiálny začiatok egyptológie ako vedného odboru.
Cesta do Egypta
V rokoch 1828 – 1829 Champollion viedol francúzsko-taliansku expedíciu do Egypta, ktorú podporoval vtedajší francúzsky kráľ Karol X. Počas cesty navštívil mnoho významných lokalít vrátane Luxoru, Karnaku, Edfu či Abú Simbelu. Hieroglyfy čítal priamo na chrámoch a hrobkách, čím si overoval správnosť svojich teórií.
Záver života
Jean-François Champollion zomrel 4. marca 1832 v Paríži vo veku 41 rokov, pravdepodobne na následky dlhodobého prepracovania a zdravotných problémov. Je pochovaný na cintoríne Père Lachaise.
Dedičstvo
Champollionov objav zásadne ovplyvnil výskum staroegyptských dejín, kultúry a náboženstva. Vďaka nemu sa otvorili dvere k tisícom doteraz nečitateľných textov. Jeho metódy zostávajú základom výskumu dodnes a meno Jean-François Champollion patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti dejín vedy.
