Hedy Lamarr je dodnes známa najmä ako filmová hviezda 30. a 40. rokov, no menej ľudí vie, že táto rakúsko-americká herečka bola zároveň aj mimoriadne talentovanou vynálezkyňou. Jej technický nápad, vytvorený počas druhej svetovej vojny, sa stal základom moderných bezdrôtových komunikačných systémov. Jej príbeh je dôkazom toho, že vedecký talent môže prísť z najneočakávanejších miest.
Pôvod v Európe a útek pred totalitou
Hedy Lamarr, narodená ako Hedwig Kiesler vo Viedni, vstúpila do sveta filmu veľmi skoro. Medzinárodnú pozornosť získala najmä kontroverzným filmom Extase z roku 1933. Jej osobný život však nabral zložitejší smer, keď sa vydala za rakúskeho priemyselníka Friedricha Mandleho, ktorý mal prepojenia na vtedajšie autoritárske režimy v Európe.
Mandl mal nad ňou silnú kontrolu a snažil sa obmedzovať jej kariéru. Hedy napokon od manžela ušla a po odchode z Európy sa dostala do Londýna a následne do Spojených štátov, kde podpísala zmluvu so štúdiom MGM.
Hollywoodska hviezda s vážnym záujmom o techniku
Hoci bola úspešnou herečkou, Lamarr sa vo voľnom čase dlhodobo venovala technickým a konštrukčným problémom. Zaujímala sa o technológiu a vlastnila aj vlastnú pracovňu, kde experimentovala s rôznymi mechanizmami.
Keď vypukla druhá svetová vojna, chcela prispieť k boju proti nacistickému Nemecku. V tom čase bolo jednou z najväčších prekážok spojencov to, že rádiom riadené torpéda bolo možné ľahko znefunkčniť rušením signálu na rovnakej frekvencii.
Lamarr premýšľala, ako by sa dala komunikácia medzi vysielačom a torpédom zabezpečiť tak, aby ju nepriateľ nevedel jednoducho narušiť.
Spolupráca s Georgeom Antheilom a zrod kľúčového nápadu
Hedy sa spojila so skladateľom a experimentátorom Georgeom Antheilom, ktorého poznala zo spoločenského prostredia. Antheil mal skúsenosti s mechanickými hudobnými zariadeniami, čo zohralo rolu pri vzniku ich spoločného vynálezu.
V roku 1942 dostali patent na technológiu označovanú ako frequency hopping – frekvenčné skákanie. Podstata spočívala v tom, že vysielač a prijímač by rýchlo menili frekvencie podľa zhodného vzorca, takže nepriateľ by nedokázal signál jednoducho zachytiť ani rušiť.
Ich technický návrh bol vtedy koncipovaný pomocou mechanizmu podobného klavírnym kotúčom, ktorý mal zabezpečiť synchronizáciu oboch zariadení.
Patent predbehol dobu
Americké námorníctvo patent v čase jeho vzniku nevyužilo. Mechanické prevedenie sa im zdalo nepraktické a armáda mala aj obavy, či systém bude možné efektívne realizovať v boji. Patent zostal odložený a jeho platnosť časom vypršala.
Až neskôr, keď elektronika pokročila, sa princíp frekvenčného skákania ukázal ako mimoriadne užitočný. V 60. rokoch sa objavil v armádnych komunikačných systémoch počas studenej vojny.
Neskôr sa stal základom technológií, ako sú:
- Wi-Fi
- Bluetooth
- GPS
- 4G a 5G siete (v niektorých formách modulácie)
Aj keď dnešné technológie používajú modernejšie postupy, princíp rozkladu signálu a jeho šírenia naprieč viacerými frekvenciami je priamo odvodený od pôvodného patentu Lamarr a Antheila.
Neskoré uznanie a nulová finančná odmena
Hedy Lamarr a George Antheil zo svojho patentu nikdy nezarobili. Keď sa nakoniec technológia začala využívať, patent už bol verejným vlastníctvom.
Až koncom 90. rokov začali odborné organizácie pripisovať Lamarr zásluhy za jej inovatívny technický prínos. V roku 2014 bola posmrtne uvedená do National Inventors Hall of Fame.
Odkaz ženy, ktorá spojila umenie a vedu
Hedy Lamarr zomrela v roku 2000 na Floride. Dlho bola známa výlučne ako filmová ikona, no dnes je rovnako uznávaná aj ako spoluautorka jednej z najdôležitejších komunikačných technológií súčasnosti.
Jej príbeh ukazuje, že šikovnosť a odvaha niekedy prichádzajú z miest, kde ich svet vôbec nečaká. Každé bezdrôtové pripojenie – od Wi-Fi až po Bluetooth slúchadlá – dnes pripomína technický nápad, ktorý kedysi vznikol v hlave hollywoodskej herečky so záľubou v inžinierstve.
