V každodennom živote sa často stretneme so situáciou, keď niekto hovorí hlasnejšie, než je pre ostatných pohodlné. Ľudia to niekedy mylne spájajú s nezdvorilosťou alebo snahou presadiť sa za každú cenu. Psychológia však ponúka omnoho presnejší a realistickejší pohľad: hlasitosť reči je výsledkom kombinácie biologických, emocionálnych a sociálnych faktorov, nie prejavom zlého úmyslu.
Hlas ako odraz emócií a fyziológie
Výskumy v oblasti vokálnej expresie ukazujú, že emocionálne rozpoloženie má priamy vplyv na hlasitosť aj tón hlasu. Dôvody sú jasné:
- pri strese dýchame rýchlejšie a plytko, čo automaticky zvyšuje hlasovú intenzit
- pri radosti a vzrušení sa aktivuje nervový systém, ktorý môže hlas prirodzene zosilniť
- napäté svaly v oblasti krku a hrudníka menia spôsob, akým vzniká zvuk
To znamená, že hlasné rozprávanie môže byť dôsledkom momentálneho emocionálneho stavu, nie úmyselnej snahy pôsobiť dominantne.
Výchova a kultúrne prostredie formujú „normálnu“ hlasitosť
Psycholingvistické výskumy potvrdzujú, že deti preberajú komunikačné návyky z okolia.
Ak sa v rodine hovorí hlasnejšie, jedinec to považuje za prirodzené. V tichších domácnostiach sa zas bežne preferuje pokojný prejav.
Rovnako platí, že kultúrne rozdiely sú výrazné:
- v niektorých kultúrach sa hlasný prejav vníma ako prejav otvorenosti
- inde je tichšia komunikácia prejavom úcty a spoločenskej normy
Tieto rozdiely sú fakt, nie stereotyp.
Hlasné rozprávanie môže signalizovať viaceré stavy, ale nie všetky sú negatívne
Vedecky podložené dôvody, prečo niekto hovorí hlasnejšie:
✔️ Emocionálne vzrušenie
Vzrušenie, stres, radosť či hnev menia dýchanie – a to mení hlasitosť.
✔️ Zvýšená potreba byť porozumený
V hlučnom prostredí alebo situáciách, kde má človek pocit, že ho nepočúvajú, môže prirodzene zosilniť hlas.
✔️ Rodinné a sociálne návyky
Nie je to „drzosť“, ale jednoducho naučený komunikačný štýl.
✔️ Dočasné alebo trvalé problémy so sluchom
Ľudia, ktorí horšie počujú, často hovoria hlasnejšie bez toho, aby to tušili.
✔️ Telesná únava a preťaženie
Vyčerpané telo reguluje hlas menej presne.
Toto sú vedecky uznávané dôvody, nič z toho nie je psychologická špekulácia.
Ako možno hlasitosť vedome ovplyvniť?
Existujú techniky, ktoré odporúčajú komunikační tréneri a logopédi, a ktoré majú preukázateľný efekt:
- spomalenie tempa reči podporuje rovnomernejšie dýchanie
- hlboké bráničné dýchanie znižuje napätie v tele
- krátke pauzy pomáhajú kontrolovať hlasový prejav
- sledovanie reakcie okolia umožňuje rýchlo upraviť hlasitosť
- vedomé uvedomenie si emócií pred hovorením zmierňuje impulzívne zvýšenie hlasu
Tieto techniky sa využívajú v logopédii aj v tréningoch verejného vystupovania.
Kľudný hlas pôsobí sebavedomejšie – potvrdené výskumom
Výskumy zo sociálnej psychológie ukazujú, že ľudia hodnotia pokojný, stabilný hlas ako:
- dôveryhodnejší
- sebavedomejší
- príjemnejší na počúvanie
Práve preto neplatí, že človek musí hovoriť hlasno, aby pôsobil presvedčivo.
Ako sa pozerať na ľudí, ktorí hovoria hlasnejšie?
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že hlasitý prejav veľmi zriedka znamená neúctu.
Oveľa častejšie je to:
- návyk
- stres
- zdravotný faktor
- emocionálne preťaženie
- prosté nevedomie vlastnej hlasitosti (čo je mimoriadne bežné)
