Keď bol Stephen Hawking na začiatku 60. rokov diagnostikovaný s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), lekári mu oznámili, že ide o nevyliečiteľné ochorenie s veľmi nepriaznivou prognózou. V tom čase sa predpokladalo, že mu zostáva niekoľko rokov života. Napriek tomu Hawking žil s diagnózou viac než päť desaťročí a stal sa jednou z najvýznamnejších osobností modernej fyziky.
Narodil sa 8. januára 1942 v Oxforde. Zaujímavosťou je, že tento dátum pripadá na výročie smrti Galilea Galileiho, čo Hawking sám označoval za kurióznu náhodu, nie za symbolický odkaz. Jeho význam nespočíval v symboloch, ale v konkrétnych vedeckých výsledkoch, ktoré zásadne ovplyvnili kozmológiu a teoretickú fyziku.
Príspevok k pochopeniu čiernych dier a singularít
V 60. rokoch 20. storočia sa Stephen Hawking spolu s matematikom a fyzikom Rogerom Penrosom venoval dôsledkom Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Spoločne preukázali, že vznik singularít – bodov s extrémnou hustotou a zakrivením časopriestoru – je prirodzeným dôsledkom relativity, nie výnimočnou matematickou anomáliou. Tieto výsledky výrazne posilnili teoretický základ existencie čiernych dier.
V tom období sa čierne diery prestali vnímať len ako hypotetické objekty a začali sa považovať za reálne súčasti vesmíru, ktoré vznikajú napríklad kolapsom veľmi hmotných hviezd.
Hawkingovo žiarenie a informačný problém
V roku 1974 publikoval Hawking prácu, v ktorej spojil kvantovú mechaniku s fyzikou čiernych dier. Ukázal, že v dôsledku kvantových javov v blízkosti horizontu udalostí môžu čierne diery vyžarovať tepelné žiarenie. Tento jav je dnes známy ako Hawkingovo žiarenie.
Z teoretického hľadiska z toho vyplýva, že čierne diery môžu veľmi pomaly strácať energiu a hmotnosť. V extrémne dlhých časových mierkach by sa tak mohli úplne „odpariť“. Tento koncept viedol k tzv. informačnému paradoxu – otázke, či a ako sa zachováva informácia o hmote, ktorá do čiernej diery vstúpila. Ide o otvorený problém modernej fyziky, ktorý dodnes nemá jednoznačné riešenie.
Je dôležité zdôrazniť, že Hawkingovo žiarenie zatiaľ nebolo experimentálne priamo potvrdené, čo je aj dôvod, prečo Hawking nikdy nezískal Nobelovu cenu – tá sa udeľuje len za experimentálne overené objavy.
Vesmír bez klasického začiatku
Ďalším významným prínosom bola spolupráca Stephena Hawkinga s Jamesom Hartlom. Spoločne navrhli tzv. bezhraničný model vesmíru. Podľa tohto modelu nemá vesmír v najrannejšej fáze klasický časový začiatok v podobe singularity. Čas sa v extrémnych podmienkach správa matematicky podobne ako priestorový rozmer.
Tento model ponúka teoretický rámec, v ktorom otázka „čo bolo pred Veľkým treskom“ stráca fyzikálny význam. Nejde o tvrdenie, že vesmír nemá pôvod, ale o to, že niektoré intuitívne otázky nemusia mať v rámci fyzikálnych zákonov zmysel.
ALS a výnimočne pomalý priebeh ochorenia
Amyotrofická laterálna skleróza je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré vedie k postupnej strate svalovej kontroly. Väčšina pacientov sa dožíva niekoľkých rokov od diagnózy. Hawkingov prípad bol výnimočný tým, že ochorenie postupovalo mimoriadne pomaly.
Lekári sa zhodujú, že presná príčina tohto neobvykle pomalého priebehu nie je známa. Samotný Hawking odmietal hovoriť o zázrakoch a nikdy netvrdil, že by poznal dôvod svojej dlhovekosti. Postupne stratil schopnosť chodiť, hovoriť aj písať rukou, no vďaka asistívnym technológiám zostal vedecky aktívny.
Popularizácia vedy a verejný vplyv
Stephen Hawking sa zapísal do dejín aj ako mimoriadne úspešný popularizátor vedy. Jeho kniha Stručná história času patrí medzi najznámejšie populárno-vedecké diela vôbec. Hoci ide o náročnú tému, kniha oslovila milióny čitateľov po celom svete a priblížila kozmológiu širokej verejnosti.
Zároveň sa objavoval v populárnej kultúre, kde vystupoval s nadhľadom a humorom, pričom nikdy neskrýval svoje fyzické obmedzenia. Práve otvorenosť a intelektuálna poctivosť výrazne prispeli k jeho spoločenskému vplyvu.
Rodina a osobný život
Hawking bol ženatý s Jane Wilde, s ktorou mal tri deti – Roberta, Lucy a Timothyho. Jane zohrávala v jeho živote významnú úlohu najmä v období, keď sa jeho zdravotný stav rýchlo zhoršoval. Ich manželstvo bolo dlhodobo vystavené tlaku choroby aj verejnej pozornosti a neskôr sa skončilo rozvodom.
Jeho deti ho opisujú predovšetkým ako zvedavého, náročného, ale láskavého otca, ktorý si zachoval záujem o svet a humor aj napriek vážnym obmedzeniam.
Odkaz, ktorý presahuje vedu
Stephen Hawking zomrel v roku 2018 vo veku 76 rokov. Jeho odkaz nespočíva len v konkrétnych teóriách, ale aj v spôsobe, akým pristupoval k poznaniu – s dôrazom na pochybovanie, ochotu meniť názor a prijímať neistotu ako prirodzenú súčasť vedy.
Zároveň zostáva jedným z najsilnejších príkladov toho, že intelektuálna činnosť môže pretrvať aj v podmienkach extrémneho fyzického obmedzenia. Jeho život je dnes vnímaný nielen ako kapitola dejín fyziky, ale aj ako dôkaz výnimočnej ľudskej odolnosti.
