Fašiangy patria na Slovensku k najveselším a zároveň najstarším sviatkom, ktoré prežili stáročia bez toho, aby stratili svoju živosť. Dediny, námestia a ulice sa v tomto období menia na pestrofarebné divadlo: ozýva sa spev, hudba, štrnganie korbáčov aj smiech maškárníkov, ktorí obchádzajú gazdovstvá a rozdávajú dobrú náladu.
Hoci sa dnes fašiangy prirodzene spájajú s kresťanským kalendárom, ich najhlbšie korene sú staroslovanské a pohanské. Naši predkovia ich vnímali ako magické obdobie, ktoré malo zabezpečiť hojnosť, plodnosť, zdravie a ochranu domácnosti počas celého roka. Objavujú sa v nich stopy rituálov spojených s koncom zimy a privolávaním jari, ktoré sa neskôr spojili s kresťanskou tradíciou pôstu.
Čo pre Slovákov znamenajú fašiangy?
Fašiangy sú časom, keď sa „fasuje“ radosť aj jedlo — a to doslova. Slovenský výraz fašiangy pochádza z nemeckého Fasching, ktorý označoval veselice pred pôstom.
Predkovia verili, že ak si človek počas fašiangov dopraje dostatok jedla aj zábavy, bude celý rok silný, zdravý a v dome nebude chýbať prosperita.
Kedy sa fašiangy slávia
Fašiangové obdobie sa na Slovensku začína po Troch kráľoch a končí Pochovávaním basy v utorok pred Popolcovou stredou.
Dátum je každý rok iný, pretože závisí od Veľkej noci. Po fašiangovom utorku nasleduje 40-dňový pôst, ktorý trvá až do Veľkej noci.
Najživšie oslavy sa konajú počas posledného víkendu pred Popolcovou stredou, keď dediny ožívajú sprievodmi, zabíjačkami a tanečnými zábavami.
Slovenské fašiangové tradície a obyčaje
Fašiangy mali na Slovensku vždy bohatú symboliku. To, ako prebiehali, sa líšilo podľa regiónu, ale mnohé prvky sa zachovali dodnes.
Tučný štvrtok – deň, keď sa poriadne jedlo a pilo
V tento deň mala gazdiná pripraviť stôl tak bohato, že jedlo takmer nevidelo okraj misy.
Varila sa bravčová polievka, vyprážali šišky, na panvici praskali škvarky a nechýbala ani huspenina či pečené mäso.
Hovorilo sa, že kto sa v Tučný štvrtok nenaje do sýtosti, ten bude hladovať celý rok.
Zabíjačky ako symbol hojnosti
Zimné a skorojarné zabíjačky mali nielen praktický, ale aj rituálny význam. Bravčové mäso sa spracovalo do posledného kúsku a celé rodiny sa stretávali pri spoločnej robote aj hodovaní.
Maškarné sprievody – dedinská radosť v plnej sile
Postavy v maskách sa líšia podľa regiónov. Medzi najtradičnejšie slovenské masky patria:
- medveď – symbol sily a zdravia
- turoň – drevená alebo kožená maska pripomínajúca bájne zviera, ktoré má priniesť úrodu a ochranu statku
- cigánka a cigán – pripomienka kočovníkov
- mladuchy, ženích, žobrák, husár, kominár
- kobyla alebo koník – maska prinášajúca šťastie domácnosti
Maškary chodili od domu k domu, aby vymohli malé dary, kus slaniny, klobásu, koláč či pohár pálenky. Za odmenu zatancovali alebo potúroňovali gazdinú.
Pochovávanie basy
Fašiangy na Slovensku končia humorným obradom „pochovávania basy“. V mnohých obciach dodnes maskovaní účastníci symbolicky „pochovajú“ hudobný nástroj ako znak, že od polnoci nastáva pôst a zábava sa končí.
Čo sa tradične jedáva počas fašiangov na Slovensku
Slovenský fašiangový stôl je lákavý, sýty a plný vôní, ktoré pripomínajú staré dedinské kuchyne. Keďže sa v tomto období robili zabíjačky, prevládali pokrmy z bravčového mäsa.
Zabíjačkové špeciality
- jaternice a krvavničky – plnené mäsom, ryžou či krúpami a koreninami
- škvarky a oškvarková pomazánka
- ovar podávaný s chrenom alebo jablkovým chrenom
- huspenina
- bravčové koleno, pečené mäso, kaša
Obľúbenou polievkou bola zabíjačková černáčka, na východe známa aj ako gruľová polievka s krvou.
Nedeľná fašiangová hostina
V mnohých regiónoch sa na fašiangovú nedeľu podávala pečená krkovička alebo bôčik, často s kapustou a domácou knedľou.
Sladké fašiangové dobroty
Fašiangy by neboli fašiangami bez sladkého. Gazdiné pripravovali celé plechy šišiek a koláčov, ktoré rozvoňali celú dedinu.
Najznámejšie sladkosti
- šišky– najčastejšie z kysnutého cesta, plnené lekvárom
- božie milosti – jemné, chrumkavé kúsky cesta vyprážané do zlatista
- tvarohové a makové koláče
- frgále na Kysuciach a Orave
- dolky so smotanou a džemom
Cesto sa často potieralo maslom, vajíčkom a rumom alebo posýpalo cukrom. Sladké dobroty mali za úlohu dopriať telu dostatok energie pred nastávajúcim pôstom.
Zažite slovenské fašiangy naplno
Fašiangy sú jedným z najkrajších období roka. Spájajú tradície našich predkov, dobré jedlo, humor, hudbu a komunitu. V mnohých dedinách sa dodnes odohrávajú takmer rovnako ako pred 150 rokmi – s maskami, spevom, zabíjačkou a družnou atmosférou.
Užite si toto obdobie radosti, doprajte si dobré jedlo, poriadne sa zabavte a vstúpte do pôstu s ľahším srdcom.
