Severské krajiny ako Nórsko či Island sú známe nielen svojou divokou prírodou, ale aj bohatou kultúrnou tradíciou a folklórom, ktorý siaha hlboko do histórie. Mnohé miesta na severe Európy sa spájajú s mýtickými bytosťami, ako sú trollovia, elfovia, víly či škriatkovia. Hoci ich existencia nikdy nebola vedecky potvrdená, tieto príbehy sa stali dôležitou súčasťou miestnej identity, turizmu a rozprávačského umenia.
Video: zábery z drsného islandského pobrežia (južný Island)
Mýty a legendy v historických textoch
Po skončení vikingskej éry sa severské národy začali viac zaoberať zaznamenávaním svojich legiend. Jedným z najvýznamnejších diel je Prozaická Edda, ktorú na Islande v 13. storočí zostavil Snorri Sturluson. V tomto diele sú opísané božstvá, hrdinovia, ale aj rôzne nadprirodzené bytosti.
Tieto mýtické postavy – ako elfovia, trollovia či trpaslíci – boli súčasťou vtedajšieho svetonázoru. Predstavovali symboly prírodných síl, dobra, zla alebo nebezpečenstva v divočine. V dnešnej dobe však slúžia skôr ako kultúrny odkaz na minulosť než ako predmet viery.
Trollstigen: Majstrovské dielo nórskeho inžinierstva
Jedným z najznámejších miest Nórska je Trollstigen, v preklade Trollia cesta. Ide o horskú cestu so 11 ostrými zákrutami, ktorá vedie cez strmé úbočie v západnej časti krajiny. Spája mestá Åndalsnes a Valldal a bola otvorená v roku 1936 počas vlády kráľa Haakona VII.
Cesta je dostupná len počas letnej sezóny – spravidla od mája do októbra – kvôli častému snehu a možným zosuvom skál. Na vrchole cesty sa nachádza moderné návštevnícke centrum s výhľadmi na okolitú krajinu, vodopády a fjordy. Napriek názvu neexistuje žiaden dôkaz, že by v tejto oblasti žili nadprirodzené bytosti – názvy miest sú skôr inšpirované legendami a slúžia ako turistická atrakcia.
Islandský folklór a vplyv na spoločnosť
Na Islande je folklór stále živý a zakomponovaný do mnohých aspektov života, vrátane literatúry, hudby a dokonca aj niektorých tradícií. Huldufólk, teda „skrytí ľudia“, sú legendárne postavy islandského folklóru. Niektorí Islanďania tvrdia, že v ne veria, ale v skutočnosti ide často skôr o rešpekt k tradíciám než o doslovnú vieru.
Podľa prieskumov z minulosti sa k viere v tieto bytosti hlásila menšia časť obyvateľov, no mnohí uznávajú, že folklór je súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Známe sú prípady, keď boli stavebné projekty upravené, aby sa „nevyrušovali“ miesta spájané s týmito bytosťami – aj keď išlo skôr o prejav rešpektu k miestnym legendám než o skutočný strach.
Reynisfjara a čadičové útvary Reynisdrangar
Na juhu Islandu sa nachádza Reynisfjara, známa čierna pláž s čadičovými skalami Reynisdrangar, ktoré vystupujú z oceánu. Ich pôvod má geologické vysvetlenie – vznikli v dôsledku sopečnej činnosti. Miestne príbehy ich však opisujú ako skamenených trollov, čo je typický príklad prelínania prírody a folklóru.
Táto pláž patrí medzi najnavštevovanejšie prírodné atrakcie Islandu, no zároveň ide o nebezpečné miesto – silné prúdy a tzv. „sneaky waves“ tu už spôsobili viaceré nehody. Návštevníci sú preto upozorňovaní, aby sa k vode nepribližovali.
Ďalšie zaujímavé miesta na Islande
Island ponúka množstvo unikátnych prírodných lokalít. Medzi ne patrí aj jazero Mývatn, ktoré vzniklo vďaka sopečnej činnosti. Je obklopené lávovými poľami a geotermálnymi prameňmi. Turisti tu často využívajú možnosť ubytovať sa priamo pri jazere a relaxovať v termálnych bazénoch.
Mesto Akureyri na severe Islandu je druhé najväčšie v krajine a obľúbené najmä v zimných mesiacoch. Nachádzajú sa tu aj rybárske dediny, ktoré v minulosti prosperovali vďaka lovu sleďov.
Trollovia, elfovia a víly neexistujú ako skutočné bytosti, no zohrávajú dôležitú úlohu v kultúrnej identite severských krajín. Sú súčasťou rozprávok, mýtov a miestnych príbehov, ktoré spestrujú krajinu a priťahujú turistov z celého sveta. Miesta ako Trollstigen alebo Reynisfjara tak nie sú len prírodnými skvostmi, ale aj mostom medzi minulosťou a prítomnosťou.
