Pamäť a schopnosť sústrediť sa sa prirodzene spájajú s vekom – s pribúdajúcou starobou sa očakáva, že tieto schopnosti budú slabnúť. Existuje však malá skupina ľudí, ktorých mozog vzdoruje typickému starnutiu. Aj po osemdesiatke dosahujú výkony typické pre osoby o 20–30 rokov mladšie. V odbornej literatúre sa o nich hovorí ako o „super-senioroch“.
Výskumníci ich dlhodobo sledujú už viac než dve desaťročia, pričom o ich mozgu a schopnostiach dnes vieme omnoho viac než v minulosti.
Kto vlastne sú super-seniori?
Títo výnimoční osemdesiatnici spĺňajú prísne kritériá: v pamäťových testoch dosahujú výsledky podobné ľuďom v strednom veku. Počas dlhodobého sledovania bola analyzovaná približne trojstovková skupina účastníkov a v niektorých prípadoch sa skúmal aj mozog po smrti, aby vedci presne porovnali biologické rozdiely.
Ukázalo sa, že super-seniori majú mozog odlišný od priemernej populácie – a to nie len mierne, ale veľmi výrazne.
Čo ich mozog robí iným?
1. Lepšie zachovaná mozgová kôra
Celkom bežné je, že s vekom sa mozgová kôra stenčuje. U super-seniorov však vedci zistili jej výrazne lepšiu zachovalosť. V jednej z kľúčových oblastí, ktorá súvisí s rozhodovaním a emocionálnym spracovaním, bola dokonca hrúbka porovnateľná s mladšími dospelými.
2. Väčšie množstvo špecializovaných neurónov
Pri mikroskopických analýzach mozgov po smrti sa u super-seniorov našli zvýšené počty takzvaných von Economových neurónov. Ide o špeciálne neuróny, ktoré zohrávajú úlohu pri sociálnom správaní, empatii a rýchlom spracovaní informácií.
Tieto neuróny sú zriedkavé, ich vyšší výskyt je preto považovaný za významný znak výnimočnej mozgovej odolnosti.
3. Dva odlišné mechanizmy starnutia mozgu
Výskum odhalil, že mozog super-seniorov využíva dva rôzne spôsoby, ako sa vyrovnáva s typickým starnutím:
- Rezistencia – mozog takmer nevytvára proteíny typické pre vznik Alzheimerovej choroby.
- Reziliencia – mozog síce tieto proteíny obsahuje, ale dokáže sa s nimi vyrovnať bez toho, aby došlo k úpadku pamäte.
Inými slovami, mozog buď škodlivým zmenám predchádza, alebo im odoláva bez následkov.
Aký životný štýl majú super-seniori?
Hoci výskum presne neurčil jednotný vzorec správania, objavili sa dve charakteristiky, ktoré sa u väčšiny super-seniorov opakujú:
1. Silné vzťahy a sociálna aktivita
Super-seniori väčšinou nezostávajú izolovaní. Majú pevné priateľstvá, stále komunikujú so svojím okolím a udržiavajú si kontakty, ktoré stimulujú ich mozog.
2. Stála zvedavosť
Mnohí z nich sa zaujímajú o nové informácie, učia sa, diskutujú, sledujú dianie a prirodzene si udržiavajú duševnú aktivitu.
Nie preto, že „musia trénovať mozog“, ale preto, že ich svet jednoducho zaujíma.
Je však dôležité zdôrazniť, že nejde o dokázanú príčinu ich výnimočnej pamäti – skôr o pozorovanú súvislosť.
Čo z toho vyplýva?
Výskum super-seniorov ukazuje, že starnutie nemusí automaticky znamenať úpadok mysle. Niektorí ľudia dokážu udržať svoj mozog v obdivuhodne dobrej forme aj po osemdesiatke. Časť z toho môže byť genetická, časť môže súvisieť so životným prostredím, sociálnou podporou či celkovým spôsobom života.
Tieto poznatky prinášajú nádej, že v budúcnosti by sme mohli lepšie pochopiť, ako chrániť mozog pred starnutím a neurodegeneratívnymi chorobami. Zároveň nám pripomínajú, že aj vo vysokom veku má význam zostať aktívny, spoločenský a otvorený svetu.
