Ľudia, ktorí sa dlhodobo starajú o iných alebo pravidelne pracujú s traumou, môžu postupne zažívať stav známy ako únava zo súcitu (compassion fatigue). Prejavuje sa stratou energie, zníženou empatiou, podráždenosťou či pocitom emočného preťaženia. Hoci sa často zamieňa so syndrómom vyhorenia, v skutočnosti ide o odlišné psychologické mechanizmy. Oba stavy však môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života, pracovný výkon aj celkovú spokojnosť.
Čo je únava zo súcitu a prečo vzniká?
Únava zo súcitu je odborný pojem používaný v psychológii a psychiatrii. Zvyčajne vzniká u ľudí, ktorí:
- opakovane prichádzajú do kontaktu s utrpením iných
- pracujú v pomáhajúcich profesiách
- alebo dlhodobo preberajú emocionálne nároky niekoho iného bez dostatočného odpočinku
Do tejto skupiny patria učitelia, psychológovia, zdravotníci, sociálni pracovníci, opatrovatelia, ale aj rodičia malých detí, ktorí sú neustále v režime starostlivosti.
Ťažkosti nevznikajú preto, že by človek súcit nemal – práve naopak. Vznikajú vtedy, keď ho má až príliš, no zároveň nemá priestor dopĺňať vlastné fyzické a psychické zdroje.
Ako sa únava zo súcitu líši od vyhorenia?
Hoci oba stavy môžu viesť k vyčerpaniu, ide o rozdielne javy:
Vyhorenie (burnout)
Vzniká v dôsledku dlhodobého pracovného stresu, vysokej záťaže, časového tlaku či nedostatočnej kontroly nad pracovnými podmienkami.
Únava zo súcitu (compassion fatigue)
Je spojená s opakovaným kontaktom s traumou alebo utrpením iných ľudí a patrí medzi formy sekundárneho traumatického stresu.
Človek môže mať oba stavy súčasne, no majú iné príčiny, a preto aj odlišnú dynamiku.
Prejavy únavy zo súcitu: čo je vedecky potvrdené
Odborná literatúra najčastejšie uvádza tieto symptómy:
Psychické a emočné prejavy
- znížená empatia
- podráždenosť, ľahšie vzplanutie frustrácie
- dlhodobý smútok alebo úzkosť
- pocit emočnej otupenosti
- ťažkosti prežívať radosť alebo uspokojenie
- neschopnosť „vypnúť“ po práci
Fyzické prejavy
- únava alebo vyčerpanie
- poruchy spánku
- bolesti hlavy alebo svalov (v dôsledku stresu)
- zhoršená imunita pri dlhodobom preťažení
Tieto príznaky sú popisované v odborných zdrojoch, nepredstavujú však život ohrozujúci stav – ide skôr o signál, že človek potrebuje úľavu, odpočinok a podporu.
Prečo sú rodičia obzvlášť zraniteľnou skupinou?
Rodičia malých detí, najmä tí, ktorí sú s dieťaťom väčšinu dňa sami, často zažívajú:
- nepretržitú dostupnosť
- minimum času pre seba
- nedostatok sociálnych kontaktov
- nepravidelný spánok
- vysokú mieru zodpovednosti
To všetko sú faktory, ktoré môžu podporiť vznik emočného preťaženia. Nie je to prejav zlyhania – ide o prirodzenú reakciu tela a psychiky na nadmernú a dlhodobú záťaž.
Ako predchádzať únave zo súcitu? Odborne odporúčané postupy
1. Uvedomenie si vlastných limitov
Pochopenie, že človek nie je nevyčerpateľný zdroj, je základom prevencie. Každý má právo na odpočinok a nikto nedokáže neustále fungovať na maximum.
2. Požiadanie o podporu
Podľa psychologických výskumov znižuje emocionálnu záťaž už len fakt, že sa človek nemusí trápiť sám. Podpora môže prísť od rodiny, kolegov alebo odborníkov.
3. Nastavenie zdravých hraníc
Nie je možné reagovať na všetko a vždy. Rozlišovať medzi tým, čo môžeme urobiť, a tým, čo chceme urobiť, je kľúčovým preventívnym krokom.
4. Mindfulness a sebasúcit
Vedecké štúdie potvrdzujú, že všímavosť:
- redukuje stres
- zlepšuje koncentráciu
- podporuje emocionálnu stabilitu
- posilňuje schopnosť empatie bez toho, aby človek absorboval cudziu bolesť
Mindfulness nie je náboženská technika – ide o metódu regulácie pozornosti a emócií.
Krátke, vedecky odporúčané techniky všímavosti pre rodičov a profesie v starostlivosti
Mikropauza na ukotvenie
Stačí 30 sekúnd, počas ktorých sa človek sústredí na svoj dych. Tento jednoduchý krok dokáže stabilizovať nervový systém.
Uzemnenie cez telo
Opiera sa o senzorickú reguláciu – uvedomenie si kontaktu chodidiel s podlahou pomáha znížiť fyziologické napätie.
Vedome zameraná pozornosť
Krátky presun pozornosti na dych alebo na fyzické vnemy môže znížiť preťaženie a obnoviť pocit kontroly.
Príklad krátkeho cvičenia pre učiteľov
Pred vstupom do triedy:
- Všímajte si telo – od chodidiel až po pokožku na hlave.
- Urobte niekoľko pomalých nádychov a výdychov.
- Všimnite si emóciu, ktorá sa objaví.
- Ak je nepríjemná, doprajte si ešte jeden vedomý nádych a výdych.
Cieľom nie je potlačiť emócie, ale vedome s nimi pracovať.
Čo prináša pravidelný tréning všímavosti?
Výskumy preukázali tieto účinky:
- zníženie hladiny stresu
- zlepšená schopnosť sústredenia
- lepšia regulácia emócií
- zvýšená psychická odolnosť
- zlepšenie celkovej subjektívnej pohody
V mnohých krajinách sa mindfulness odporúča ako doplnková technika pri liečbe úzkostí, depresie a stresu.
