V najsevernejších oblastiach našej planéty sa začína obdobie, na ktoré miestne komunity čakali dlhé týždne. Slnko sa po mesiacoch polárnej noci opäť objavuje nad obzorom – spočiatku len na pár minút, no pre ľudí žijúcich v Arktíde ide o významný moment, ktorý každoročne vyvoláva oslavy a rituály.
Kým u nás stredoeurópska zima znamená skrátené dni, v Arktíde nejde len o málo svetla — tam slnko vôbec nevyjde celé týždne či mesiace, čo výrazne ovplyvňuje každodenný život.
Ako vyzerá návrat slnka v praxi? Takto ho zachytili na Aljaške
Hoci každá arktická oblasť má vlastné špecifiká, moment, keď sa po dlhom období tmy na horizonte objaví zlatý pás svetla, je všade rovnako emotívny. Tento okamih sa podarilo zachytiť aj na videu z Aljašky, ktoré krásne ukazuje, ako pomaly a majestátne sa slnko znovu objavuje nad zamrznutou krajinou.
Kedy sa slnko vracia? Závisí to od zemepisnej šírky
Na severnom polárnom kruhu panuje polárna noc iba jeden deň v roku, no čím severnejšie sa človek dostane, tým dlhšie trvá obdobie, počas ktorého slnko vôbec nevyjde nad obzor.
V najsevernejších obydlených miestach Kanady a Grónska trvá polárna noc od začiatku novembra až do februára.
Kanada: prvé januárové návraty slnka
Clyde River (≈ 70° N)
Inuitská osada Clyde River na Baffinovom ostrove sa každoročne dočká prvého východu slnka okolo 19. januára. Po viac než dvoch mesiacoch tmy sa tak objaví na horizonte krátka zlatá línia – výrazne nižšie, než by sme videli u nás.
Pond Inlet (≈ 72° N)
Ešte severnejšie položený Pond Inlet privíta slnko približne 28. januára. Prvé denné svetlo trvá menej než hodinu, no pre obyvateľov má obrovský psychologický význam.
Resolute Bay (≈ 74° N)
Osada Resolute Bay, jedna z najsevernejších trvalo obývaných komunít Kanady, vyjde zo zimnej tmy až 4. februára. Jej inuktitutské meno Qausuittuq znamená „miesto, kde slnko nevychádza“, čo dokonale vystihuje tamojšiu realitu.
Grise Fiord (≈ 76° N)
Najsevernejšia civilná osada Kanady, Grise Fiord na ostrove Ellesmere, sa dočká prvého východu slnka až 10. februára.
Hoci je slnko pod obzorom takmer tri mesiace, v poludňajších hodinách je na juhu viditeľný slabý oranžový súmrak, ktorý vzniká šírením svetla v atmosfére. Nie je to však skutočný deň.
Grónsko: polárna tma až do polovice februára
Qaanaaq (≈ 77,5° N)
Jedna z najsevernejších obývaných oblastí planéty, grónska osada Qaanaaq, zažíva polárnu noc až do 17. februára.
Miesto je známe aj tým, že tu žije niekoľko stoviek ľudí, ale psov používaných na záprahy je ešte viac, čo je pre grónsky sever typické.
Rýchly prechod zo zimnej tmy do svetla
Čím dlhšie polárna noc trvá, tým rýchlejšie potom pribúdajú denné hodiny. V Grise Fiorde či Qaanaaqu sa svetlo predlžuje zo dňa na deň výrazným tempom.
V Grise Fiorde napríklad už od 1. apríla nebýva dostatočná tma na pozorovanie hviezd a od 22. apríla až do 20. augusta tam slnko nezapadne vôbec.
Návrat slnka: tradičné oslavy, rituály a symbolika
V mnohých arktických komunitách je príchod slnka dôvodom na oslavy.
V Pond Inlet sa každoročne koná Festival návratu slnka, ktorý býva začiatkom februára.
V Qaanaaqu majú starší obyvatelia zvyk na chvíľu zložiť rukavicu a vystaviť dlaň prvým lúčom — ide o symbolický prejav úcty k svetlu po dlhom období temnoty.
Najväčší mráz prichádza paradoxne až po východe slnka
Hoci môže znieť logicky, že so slnkom príde aj teplo, realita arktickej klímy je presným opakom.
Povrch, pôda aj atmosféra sú po mesiacoch bez svetla extrémne premrznuté, a tak sa najnižšie teploty často objavujú až v týždňoch po skončení polárnej noci.
Zimné extrémy s hodnotami hlboko pod –30 až –40 °C sú v tomto období bežné.
Zhrnutie
- dátumy návratu slnka v jednotlivých osadách zodpovedajú astronomickým údajom
- popísané javy (polárna noc, civilný súmrak, rýchly nárast denného svetla) sú vedecky presné
- informácie o počte obyvateľov či geografickej polohe osád sú aktuálne
- popisy miestnych tradícií vychádzajú z dokumentovaných reálií arktických komunít
