O škodlivosti nadmerného príjmu cukru sa hovorí už dlhé roky. Menej sa však diskutuje o tom, ako presne pôsobí na mozog – orgán, ktorý glukózu nevyhnutne potrebuje na svoju činnosť, no zároveň trpí, ak jej je priveľa. Najnovšie výskumy ukazujú, že vplyv cukru na mozog je komplexnejší, než sa dlho predpokladalo, a zohráva významnú úlohu v regulácii hladu, správania aj celkového metabolizmu.
Mozog je najväčším spotrebiteľom glukózy v tele
Mozog tvorí len približne dve percentá hmotnosti človeka, no spotrebuje okolo 20 percent všetkej glukózy. Túto energiu potrebuje na prenos nervových signálov, udržiavanie vedomia, pamäťové procesy či spracovanie podnetov. Bez glukózy by mozog nedokázal fungovať – a už krátkodobý pokles hladiny cukru v krvi môže spôsobiť únavu, podráždenosť, slabosť či problémy s koncentráciou.
Ako cukor ovplyvňuje chuť do jedla a metabolizmus
Výskumy v oblasti neurovedy ukazujú, že mozog zohráva kľúčovú úlohu v regulácii hladu a sýtosti. Rozhodujúce sú najmä dve skupiny hormónov:
- inzulín, ktorý signalizuje, že telo prijalo energiu
- leptín, ktorý mozgu oznamuje, že máme dostatočné energetické zásoby
Tieto hormóny pôsobia na nervové bunky v špecifických oblastiach mozgu, najmä v hypotalame, ktorý riadi metabolizmus. Keď fungujú správne, mozog dokáže regulovať chuť do jedla tak, aby človek jedol primerane.
Pri dlhodobom nadbytku cukru však môže dôjsť k narušeniu citlivosti na tieto hormóny, najmä na inzulín. Tento jav sa nazýva inzulínová rezistencia – stav, ktorý sa spája s nadváhou, obezitou aj cukrovkou 2. typu.
Nie len neuróny – dôležitú úlohu zohrávajú aj astrocyty
Moderný výskum ukazuje, že metabolizmus v mozgu neriadia len nervové bunky (neuróny). Veľký význam majú aj astrocyty – typ podporných buniek, ktoré zabezpečujú tok živín k neurónom, ovplyvňujú spracovanie glukózy a pomáhajú udržiavať chemickú rovnováhu v mozgu.
Astrocyty reagujú na hormóny ako inzulín či leptín a môžu tak nepriamo ovplyvňovať hlad alebo apetít. Hoci ich úloha ešte nie je úplne preskúmaná, je vedecky potvrdené, že sa podieľajú na regulácii energetického metabolizmu v mozgu.
PET vyšetrenia pomohli objasniť reakcie mozgu na cukor
Vedci často používajú PET (pozitronovú emisnú tomografiu), ktorá umožňuje sledovať, ako mozog pracuje pri rôznych hladinách glukózy a hormónov. Vyšetrenia ukázali, že leptín a inzulín ovplyvňujú aktivitu mozgových centier riadiacich hlad a odmeňovanie. To znamená, že cukor neovplyvňuje mozog iba ako zdroj energie, ale aj ako stimul – čo môže čiastočne vysvetľovať, prečo máme tendenciu vyhľadávať sladké potraviny.
Cukor a civilizačné ochorenia: reálne riziká
Najväčším problémom nie je samotná glukóza – tá je pre telo nevyhnutná – ale jej nadmerný dlhodobý príjem. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že vysoká konzumácia cukru zvyšuje riziko:
- obezity
- cukrovky 2. typu
- ochorení srdca a ciev
- porúch metabolizmu
Podľa WHO sa počet ľudí s cukrovkou za posledných 35 rokov až štvornásobne zvýšil. To je alarmujúci trend, ktorý zatiaľ nemá tendenciu sa spomaľovať.
Aj preto krajiny po celom svete hľadajú spôsoby, ako obmedziť konzumáciu cukru a zlepšiť prevenciu. Medzinárodný plán, na ktorom sa dohodlo viac ako 150 krajín, má ambiciózny cieľ: do roku 2030 znížiť výskyt cukrovky o jednu tretinu.
Čo z toho vyplýva?
Cukor nie je nepriateľ, bez ktorého by sme museli úplne žiť. Nebezpečným sa stáva až vtedy, keď ho prijímame priveľa a príliš často. Dlhodobý nadbytok:
- narúša hormonálne signály v mozgu
- podporuje vznik inzulínovej rezistencie
- zvyšuje riziko obezity
- mení spôsob, akým mozog reaguje na jedlo a hlad
Lepšie porozumenie tomu, ako mozog spracúva glukózu, môže v budúcnosti pomôcť vytvoriť účinnejšie metódy liečby obezity či metabolických porúch. Vedci sa preto sústreďujú na výskum hormónov, mozgových buniek a ich vzájomnej komunikácie.
