Niektorí ľudia prežívajú spoločenské udalosti – aj tie príjemné – ako výraznú záťaž. Po rozhovoroch, hluku a viacerých súbežných podnetoch môžu pociťovať únavu, potrebu ticha alebo samoty. Tento stav nemusí znamenať žiadny zdravotný problém. Môže ísť o vrodenú osobnostnú črtu, známu ako vysoká citlivosť (Highly Sensitive Person, HSP).
Čo vysoká citlivosť v skutočnosti znamená?
Vysokú citlivosť popísala psychologička Elaine N. Aron v 90. rokoch ako zvýšenú citlivosť centrálneho nervového systému na podnety. Výskumy ukazujú, že takto nastavenú nervovú sústavu má približne 15 – 20 % populácie.
Títo ľudia:
- spracúvajú informácie hlbšie
- reagujú na podnety intenzívnejšie
- rýchlejšie sa preťažia pri nadbytku stimulov (zvuky, svetlo, vône, emócie, množstvo rozhovorov naraz)
Ide o normálnu variáciu nervového systému, nie o diagnózu, poruchu ani chorobu.
Prečo môže byť stretnutie vyčerpávajúce?
Bežné situácie, ako oslavy, porady či rodinné návštevy, zahŕňajú veľa paralelných podnetov. HSP človek ich nevie „odfiltrovať“ rovnako jednoducho ako ostatní, pretože jeho mozog pracuje v režime intenzívneho spracovania.
Vedecky potvrdené je najmä toto:
- HSP jednotlivci rýchlejšie dosiahnu senzačné preťaženie (overstimulation).
- Po skončení podnetnej situácie potrebujú čas na regeneráciu – ticho, menej podnetov, priestor bez sociálnych nárokov.
- Reagujú výraznejšie na nálady, emócie a správanie iných ľudí.
- Svoju reakciu spätne častejšie analyzujú, čo je súčasťou hlbokého spracovania informácií.
Tieto prejavy sú zodpovedajúce výskumným zisteniam, nie subjektívnym interpretáciám.
Vysoká citlivosť nie je slabosť ani psychická porucha
Vedecky potvrdené fakty:
- HSP ľudia vykazujú vyššiu mieru empatie, čo súvisí s aktivitou tzv. zrkadlových neurónov.
- Majú nižší prah pre senzorické podnety, čo vedie k rýchlejšiemu vyčerpaniu v rušnom prostredí.
- Podmienkou zvládnutia tejto črty nie je „otužovanie“, ale primeraná regulácia podnetov a včasné nastavenie hraníc.
HSP človek nepotrebuje byť menej citlivý – taká zmena nie je možná. Môže však prispôsobiť svoj režim tak, aby reagoval na preťaženie skôr, než sa objaví vyčerpanie.
Čo pomáha podľa výskumov?
Z vedecky podložených odporúčaní vyplýva:
- pravidelné prestávky počas náročných dní
- obmedzenie intenzívnych podnetov (jasné svetlá, hlasný hluk, viacero paralelných rozhovorov)
- čas osamote po sociálnych interakciách
- realistické nastavenie hraníc v pracovnom aj osobnom živote
- sebareflexia bez sebakritiky, keďže hlboké spracovanie je prirodzenou súčasťou tejto osobnostnej črty
Vysoká citlivosť môže byť výhodou v oblastiach, kde je potrebná dôkladnosť, schopnosť všimnúť si detaily či empatické vnímanie – tieto vlastnosti potvrdzujú viaceré štúdie.
