Okolie Bermudy je často spájané s legendami o Bermudskom trojuholníku, tie však nemajú vedecký základ. Úplne reálnym a odborne potvrdeným javom je však nezvyčajná geologická stavba pod samotnými ostrovmi. Vedci dnes s istotou vedia, že pod Bermudami sa nachádza mimoriadne hrubá vrstva hornín, ktorá vysvetľuje, prečo ostrovy vystupujú nad okolitú oceánsku kôru – aj bez aktívneho vulkanizmu.
Video: seizmická vizualizácia vrstvy pod Bermudami
Vyzdvihnutá oceánska kôra bez súčasnej sopečnej činnosti
Bermudy ležia na oceánskej kôre v severnom Atlantiku, ktorá je v porovnaní s okolím výrazne vyzdvihnutá. Takéto vyvýšenie sa zvyčajne spája so sopečnou aktivitou, no v tomto prípade ide o výnimku. Geologické záznamy potvrdzujú, že sopečná činnosť na Bermudách skončila približne pred 30 – 35 miliónmi rokov a dnes neexistujú dôkazy o aktívnych sopkách ani o prítomnosti horúceho bodu.
Čo presne vedci objavili pod morským dnom
Výskum vychádzal z analýzy seizmických vĺn zo vzdialených zemetrasení, ktoré zaznamenala seizmická stanica na Bermudách. Tieto vlny sa pod ostrovmi šírili inak než v okolí, čo umožnilo vedcom identifikovať vrstvu hornín s hrúbkou približne 20 kilometrov, nachádzajúcu sa pod oceánskou kôrou.
Táto vrstva má nižšiu hustotu než okolité horniny zemského plášťa, čo je kľúčový fakt. Práve vďaka nižšej hustote pôsobí vztlakovo a pomáha udržiavať vyzdvihnutú časť oceánskej kôry, na ktorej Bermudy ležia.
Pozostatok dávnej geologickej minulosti
Vedci sa zhodujú, že táto horninová vrstva je pozostatkom dávnej sopečnej aktivity, ktorá prebiehala v čase vzniku Bermúd. Nejde však o aktívny plášťový chochol, aký dnes poznáme napríklad spod Havajských ostrovov. Ide o stabilnú, „zamrznutú“ geologickú štruktúru, ktorá sa v priebehu miliónov rokov zachovala v spodných častiach oceánskej kôry.
Hrúbka tejto vrstvy je výnimočná – je približne dvojnásobná v porovnaní s podobnými podvrstveniami zaznamenanými v iných častiach sveta. Výskum zároveň naznačuje, že sa môže rozprestierať aj do širšieho okolia Bermúd, no v súčasnosti nevykazuje známky aktívneho vývoja.
Bez mýtov, bez senzácií
Je dôležité zdôrazniť, že tento objav nesúvisí s Bermudským trojuholníkom, zmiznutiami lodí ani inými populárnymi mýtmi. Ide o čisto geologický jav, ktorý pomáha lepšie pochopiť, ako môžu ostrovy vzniknúť a pretrvať aj bez dlhodobej sopečnej aktivity.
Skutočné riziko pre Bermudy dnes
Hoci Bermudy netrápia sopky ani seizmická nestabilita, čelia inému, veľmi reálnemu problému – stúpajúcej hladine oceánu. Podľa údajov stúpa hladina mora v oblasti Bermúd priemerne o 2,18 milimetra ročne, čo predstavuje približne 22 centimetrov za sto rokov.
Tento trend je pre súostrovie vážny, keďže viac než pätina pevniny sa nachádza v nadmorskej výške nižšej než dva metre. Aj relatívne pomalý nárast hladiny mora tak môže v budúcnosti ohroziť infraštruktúru, zásoby pitnej vody aj samotnú obývateľnosť niektorých ostrovov.
Bermudy sú príkladom toho, že geológia dokáže ponúknuť fascinujúce vysvetlenia aj bez záhad a legiend. Pod ostrovmi sa nachádza vedecky potvrdená, hrubá a menej hustá vrstva hornín, ktorá je pozostatkom dávnej sopečnej činnosti a dodnes ovplyvňuje tvar oceánskeho dna. Ide o stabilný geologický jav – a jeden z najzaujímavejších dôkazov, že Zem si pamätá svoju minulosť aj po desiatkach miliónov rokov.
