Problémy s trávením mliečnych výrobkov sú čoraz častejšie a netýkajú sa len detí. Intolerancia laktózy môže postihnúť kohokoľvek – mladých aj starších. Nejde pritom len o hnačku či bolesti brucha, ale aj o celkové nepohodlie, únavu či podráždenosť. Vysvetlíme si, prečo tento stav vzniká, ako ho rozpoznať a ako s ním žiť bez obmedzení.
Čo je intolerancia laktózy?
Intolerancia laktózy je neschopnosť organizmu správne spracovať mliečny cukor – laktózu. Vzniká vtedy, keď telo produkuje nedostatok enzýmu laktázy, ktorý v tenkom čreve rozkladá laktózu na jednoduché cukry (glukózu a galaktózu). Keď sa tento proces nenaplní, laktóza prechádza do hrubého čreva, kde ju rozkladajú baktérie. Výsledkom je tvorba plynov, nadúvanie, bolesti brucha či hnačka.
Na rozdiel od alergie na mlieko nejde o imunitnú reakciu, ale o tráviaci problém. Často sa objavuje postupne, niekedy až v dospelosti, pretože s vekom sa prirodzene znižuje množstvo enzýmu laktázy.
Tri formy intolerancie laktózy
Lekári rozlišujú tri základné typy tohto stavu:
- Vrodená intolerancia (kongenitálna) – veľmi zriedkavá genetická porucha, pri ktorej telo od narodenia neprodukuje žiadnu laktázu. Prejaví sa už u novorodencov po konzumácii materského mlieka.
- Primárna (získaná počas života) – najbežnejšia forma. Vzniká postupne, keď telo s pribúdajúcim vekom produkuje menej laktázy. Približne 65 až 70 % svetovej populácie má určitý stupeň primárnej intolerancie.
- Sekundárna intolerancia – vzniká po poškodení sliznice tenkého čreva, napríklad po infekcii, zápale, celiakii alebo po onkologickej liečbe (napr. ožarovaní). Po obnovení črevnej sliznice sa niekedy môže stav zlepšiť.
Ako sa prejavuje intolerancia laktózy
Príznaky sa zvyčajne objavia do niekoľkých hodín po konzumácii mliečnych výrobkov. Medzi najčastejšie patria:
- nadúvanie, plynatosť, kručanie v bruchu
- bolesť alebo kŕče v podbrušku
- hnačka alebo riedka stolica
- pocit plnosti a ťažoby
- pálenie záhy, nechutenstvo
- u detí aj zhoršený rast alebo neprospievanie
Niektorí ľudia hlásia aj celkové príznaky, ako sú únava, bolesti hlavy, nervozita, poruchy spánku či problémy so sústredením. Tieto javy sú však nepriame následky tráviaceho nepohodlia a kolísania hladiny cukru, nie priamy dôsledok laktózy.
Intolerancia verzus alergia na mlieko
Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, ale ide o odlišné diagnózy.
- Alergia na mlieko je imunitná reakcia na bielkoviny kravského mlieka (napr. kazeín alebo beta-laktoglobulín). Objavuje sa najmä u detí – až v 95 % prípadov v prvom roku života – a väčšinou do troch rokov spontánne vymizne.
Prejavuje sa vyrážkou, zvracaním, krvou v stolici, hnačkami a v závažných prípadoch môže spôsobiť aj anafylaktický šok. - Intolerancia laktózy naopak nesúvisí s imunitou, ale s nedostatkom enzýmu laktázy. Prejavuje sa prevažne tráviacimi ťažkosťami.
Mýtus o A1 a A2 mlieku – čo na to veda?
V posledných rokoch sa objavilo viacero štúdií, ktoré skúmajú rozdiel medzi tzv. A1 a A2 beta-kazeínom – dvoma typmi mliečnych bielkovín.
Niektoré výskumy naznačujú, že A1 forma by mohla u citlivých ľudí vyvolávať tráviace ťažkosti podobné intolerancii. Treba však zdôrazniť, že tento názor zatiaľ nie je vedecky potvrdený a väčšina odborníkov ho považuje za hypotézu.
Mlieko označené ako A2 obsahuje len pôvodnú formu beta-kazeínu, ktorá môže byť pre niektorých ľudí ľahšie stráviteľná, no neexistujú dôkazy, že by riešila pravú intoleranciu laktózy. Ak má niekto nedostatok enzýmu laktázy, ani A2 mlieko problém úplne neodstráni.
Ako sa diagnostikuje intolerancia?
Moderná medicína má dnes spoľahlivé metódy, ako tento stav odhaliť.
Najčastejšie sa používa vodíkový dychový test – pacient vypije roztok s laktózou a následne sa meria množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu. Ak laktóza nie je správne strávená, v čreve vzniká viac vodíka, ktorý sa dá týmto spôsobom odhaliť.
Existujú aj krvné testy a testy stolice (u detí), prípadne genetické testy, ktoré zisťujú, či má človek predispozíciu na primárnu formu intolerancie.
Na trhu sa dajú nájsť aj domáce testy, no pre presné výsledky sa odporúča vyšetrenie pod dohľadom lekára alebo gastroenterológa.
Čo jesť a čomu sa vyhnúť?
Pri potvrdenej intolerancii laktózy nie je nutné úplne vylúčiť všetky mliečne výrobky. Mnoho ľudí znesie menšie množstvá laktózy, najmä ak ju prijímajú spolu s inými potravinami.
Odporúča sa:
- uprednostniť kyslomliečne výrobky (jogurty, kefíry, acidofilné mlieko) – obsahujú menej laktózy,
- zaradiť tvrdé a zrejúce syry, v ktorých sa laktóza prirodzene rozkladá,
- používať maslo – obsahuje len minimálne množstvo mliečneho cukru,
- skúsiť rastlinné alternatívy: ovsené, mandľové, sójové alebo kokosové nápoje, ktoré neobsahujú laktózu.
Ak vylučujete mliečne produkty, je dôležité dopĺňať vápnik a bielkoviny z iných zdrojov – napríklad z rýb, vajec, orechov, semienok, strukovín či listovej zeleniny.
Pozor na skrytú laktózu
Laktóza sa často skrýva aj tam, kde by ste ju nečakali – napríklad v instantných polievkach, salámach, pečive, omáčkach či dokonca v niektorých liekoch a vitamínoch. Preto je dôležité čítať zloženie výrobkov, najmä ak máte výraznejšiu formu intolerancie.
Pomoc v lekárni
Pri miernej forme intolerancie môžu pomôcť doplnky stravy s enzýmom laktázou. Užívajú sa pred jedlom a pomáhajú telu stráviť laktózu bez nepríjemných príznakov. Nie sú však určené na pravidelné každodenné užívanie – skôr ako pomocník pri výnimočných situáciách, napríklad na cestách alebo v reštaurácii.
Intolerancia laktózy síce nie je nebezpečné ochorenie, ale dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Dobrou správou je, že sa dá účinne zvládnuť úpravou stravy a životného štýlu. Ak po mliečnych výrobkoch opakovane pociťujete nadúvanie, hnačku či bolesti brucha, neváhajte a poraďte sa so svojím lekárom. Správna diagnóza a drobné zmeny v jedálničku môžu priniesť veľkú úľavu.
