Predstavy o dokonalom tele sa v priebehu dejín neustále menili a dodnes sa líšia podľa kultúry, spoločenských hodnôt aj osobného vkusu. V súčasnosti sa čoraz viac zdôrazňuje rozmanitosť a prijímanie rôznych typov postáv. Napriek tomu sa objavuje otázka, ako sa na tému ideálneho mužského a ženského tela pozerá umelá inteligencia, ktorá dnes dokáže generovať realistické obrázky ľudí.
Umelá inteligencia nemá vlastný vkus
Otázka ideálneho vzhľadu bola položená viacerým známym jazykovým a generatívnym modelom – ChatGPT od OpenAI, Grok od xAI, Gemini od Google a Copilot od Microsoft.
Dôležité je zdôrazniť, že umelá inteligencia nemá vlastné estetické preferencie, vedomie ani schopnosť hodnotiť krásu. Neurčuje, čo je objektívne ideálne. Jej odpovede sú vždy výsledkom štatistického spracovania veľkého množstva dát, na ktorých bola trénovaná.
Z čoho AI vychádza pri vytváraní postáv
Modely pracujú s obrovským objemom textov a obrázkov dostupných na internete. Ide najmä o obsah z médií, reklamy, módneho priemyslu, sociálnych sietí a populárnej kultúry. Keď je umelá inteligencia požiadaná, aby vygenerovala „ideálne“ telo, v skutočnosti reprodukuje najčastejšie sa opakujúce vizuálne vzorce, ktoré sa v týchto dátach objavujú.
Výsledné obrazy tak neodrážajú biologickú realitu ani skutočnú rozmanitosť ľudskej populácie, ale skôr to, čo je v online priestore najviac viditeľné a preferované.
Aké typy postáv sa objavujú najčastejšie
Pri mužských postavách sa v generovaných výstupoch často objavuje atletická silueta s výraznejšími ramenami, užším pásom a viditeľným svalstvom. Tento typ tela je v médiách dlhodobo spájaný so silou, zdravím a fyzickou príťažlivosťou, čo vysvetľuje jeho častý výskyt v dátach, z ktorých modely čerpajú.
U ženských postáv sa častejšie zobrazujú pevné, proporčne vyvážené telá s dôrazom na boky a stehná. Ani v tomto prípade však nejde o univerzálny ideál krásy, ale o obraz, ktorý sa často objavuje v reklame, módnych editoriáloch a online obsahu.
Vplyv sociálnych sietí
Významnú úlohu zohrávajú platformy ako Instagram a TikTok. Algoritmy týchto sietí zvýrazňujú obsah s vysokou mierou interakcie, čo spôsobuje, že fotografie a videá určitých typov postáv získavajú neúmerne veľkú pozornosť.
Tieto dáta následne ovplyvňujú aj tréningové súbory umelej inteligencie. Neznamená to však, že ide o objektívne najkrajšie telá, ale skôr o to, že takýto obsah je častejšie zobrazovaný, zdieľaný a hodnotený.
Prečo nejde o objektívnu definíciu krásy
Výstupy umelej inteligencie nemožno považovať za vedeckú alebo univerzálnu definíciu ideálneho tela. Modely:
- nereprezentujú celú populáciu
- nereflektujú zdravotné a genetické rozdiely
- môžu posilňovať existujúce stereotypy
- vychádzajú z dát, ktoré sú samy o sebe skreslené
To, čo AI zobrazuje ako „ideálne“, je teda odraz aktuálnych mediálnych trendov, nie meradlo skutočnej krásy alebo hodnoty ľudského tela.
Keď sa umelá inteligencia pokúša znázorniť ideálne mužské či ženské telo, neodhaľuje tým objektívnu pravdu o kráse. Ukazuje len to, čo je v digitálnom priestore najčastejšie zobrazované a oceňované. Ideál krásy nevzniká v algoritmoch, ale v spoločnosti – a je omnoho rozmanitejší, než dokáže zachytiť akýkoľvek model.
