Po minuloročnej miernej zime, keď sa sneh objavil len na niekoľko dní, sa mnohí pýtajú, či sa tentoraz dočkáme poriadnej zimy s mrazom a zasneženou krajinou. Prvé dlhodobé predpovede meteorológov naznačujú, že nadchádzajúce zimné mesiace budú síce zaujímavé, ale nie extrémne. Vyzerá to na zimu plnú teplotných zvratov a prekvapení.
Miernejšie teploty, ale žiadna nuda
Podľa prvých modelov sa neočakáva mimoriadne tuhá zima. Teploty by mali byť celkovo o niečo vyššie, než je dlhodobý priemer, čo znamená, že studené obdobie bude skôr premenlivé. Neznamená to však, že sa sneh a mráz celkom vyhnú Slovensku. Práve naopak – čakajú nás výrazné výkyvy. Jeden týždeň môže pripomínať skorú jar, o pár dní neskôr zase zažijeme arktické ochladenie so snehovou víchricou.
Prečo sa zimu tak ťažko predpovedá?
Predpovede počasia na mesiace dopredu sú vždy do istej miery len scenárom pravdepodobnosti. Počasie je komplexný systém, ktorý závisí od desiatok premenných – a tie sa navzájom ovplyvňujú tak zložito, že presne určiť, aká bude zima, je takmer nemožné.
Kľúčovým prvkom je polárny vír – mohutný prúd studeného vzduchu, ktorý sa točí nad severnou pologuľou. Ak zostane stabilný, chlad sa udrží na severe. No ak sa oslabí alebo rozpadne, arktický vzduch sa môže rozliať nad Európu, čo často prináša prudké ochladenia aj do oblastí, kde by to nik nečakal.
Ďalším dôležitým javom je tzv. Severoatlantická oscilácia (NAO) – tlakový „súboj“ medzi Azorskou výšou a Islandskou nížou. Tento jav určuje, či nad Európu prúdi teplý, vlhký vzduch z Atlantiku, alebo naopak suchý, mrazivý vzduch z východu. A práve tento rozdiel rozhoduje, či budeme mať dážď alebo sneh, teplo alebo mráz.
Podobných faktorov je ešte viac – všetky spolu vytvárajú reťazec udalostí, ktorý je veľmi ťažké presne predvídať. Preto meteorológovia dnes radšej hovoria o „pravdepodobnom charaktere zimy“ než o konkrétnych dátumoch sneženia či mrazov.
Viac snehu na horách, menej v nížinách
Podľa aktuálnych výhľadov by sa väčšie množstvo snehu malo objaviť hlavne na horách. Tam by mohla byť sezóna veľmi priaznivá pre lyžiarov. Naopak, v nížinách sa bude sneh často miešať s dažďom a vytvárať typickú zimnú „blatovú“ zmes.
Meteorológovia sa zhodujú, že veľké mrazy a dlhodobá súvislá snehová pokrývka v nížinách sa zatiaľ neočakávajú. Zima však nebude nudná – čakajú nás časté výkyvy teplôt, prechody studených a teplých frontov, aj krátkodobé vpády arktického vzduchu.
Najviac snehu v februári
Podľa odborníkov by najbohatšie sneženie mohlo prísť vo februári, keď sa má zima naplno ukázať, najmä v horských oblastiach. Po sérii miernych zím by tak tá nadchádzajúca mohla pôsobiť rozporuplne – v horách bohatá na sneh, v nížinách s bielou prikrývkou len na pár dní.
Z pohľadu lyžiarskej sezóny by to mohlo byť pozitívne. Práve vo februári bývajú ideálne podmienky na zimné športy a podľa všetkého by sa na tohtoročnú sezónu mohli tešiť najmä Tatry, Orava a sever Slovenska.
Teploty nad priemerom, ale s výkyvmi
Podľa európskych meteorologických centier, ako sú ECMWF či Severe Weather Europe, nás čaká zima s teplotami mierne nad dlhodobým priemerom. To sa bude týkať najmä strednej Európy a nížin, kde sa častejšie objaví dážď než sneh.
Ak sa však naruší stabilita polárneho víru, február by mohol priniesť krátkodobé, ale výrazné ochladenie – dokonca aj do oblastí, kde sú zimy zvyčajne mierne.
Dôležitý vplyv má aj jav El Niño, ktorý mení cirkuláciu vzduchu nad Atlantikom a nepriamo ovplyvňuje aj počasie v Európe. V praxi to znamená, že zima bude veľmi premenlivá – žiadne dlhé obdobie mrazov, ale skôr striedanie teplejších a studených fáz.
Zhrnutie:
- Zima 2025/2026 by mala byť mierna, ale premenlivá.
- Najviac snehu sa očakáva vo februári, hlavne na horách.
- V nížinách bude viac dažďa a občasné sneženie.
- Teploty budú nad priemerom, no s krátkodobými vpádmi studeného vzduchu.
- O vývoji rozhodne polárny vír, Severoatlantická oscilácia a jav El Niño.
Ak sa tieto faktory „zladia“, môžeme zažiť zimu plnú kontrastov – snehové víchrice v horách a o pár stoviek kilometrov ďalej jarné teploty.
