Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v rámci protipovodňovej ochrany osadil v Rači štyri meracie stanice. Ako ďalej informovala vedúca tlačového oddelenia BSK Veronika Beňadiková, prvé dve osadili v lesoch nad Račou a merajú zrážky a ďalšie dve sú vodomerné, ktoré zbierajú dáta z Pieskového a Banského potoka.
„Povodne sú pre náš región jedným z najväčších ohrození. Preto sme okrem vypracovania Katalógu adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky klímy aj súčasťou medzinárodného projektu Verejného protipovodňového a výstražného systému. Bratislavský kraj je jedným z pilotných regiónov, z ktorého výsledky budú spracované v rámci novovznikajúceho varovného protipovodňového systému,“ zhrnul ekologické opatrenia v kraji predseda BSK Juraj Droba.
Pilotné testovanie
Osadením staníc sa projekt Verejného protipovodňového a výstražného systému FLOOD-serv dostal do svojej ďalšej fázy a to pilotného testovania, do ktorého sú zapojení odborníci z oblasti protipovodňovej ochrany, a v najbližších týždňoch sa môžu zapojiť aj občania dotknutých území.
Zrážkomerné stanice na úpätí Malých Karpát nad Račou merajú množstvo spadnutých zrážok, teplotu vzduchu a v kombinácii s vodomernými stanicami umiestnenými nižšie, ktoré merajú výšku vodnej hladiny, teplotu vody miestneho potoka vytvárajú inteligentnejšie riešenie pre skvalitnenie protipovodňovej ochrany. Stanice boli na testovanie osadené práve v mestskej časti Bratislava – Rača, ktorá opakovane trpí prívalovými povodňami.
Zber údajov
Meracie stanice majú vlastný napájací zdroj bez potreby prípojky 220 voltov alebo solárneho panelu. Získané dáta zasielajú vo veľmi krátkych intervaloch, čo v budúcnosti prispeje k včasnému varovaniu obyvateľov v prípade blížiaceho sa povodňového ohrozenia. Celý systém umožňuje pravidelný export dát, z ktorých sa na základe interných algoritmov vyšpecifikuje stupeň výstrahy podľa úhrnu zrážok alebo stupne povodňovej aktivity podľa výšky vodnej hladiny. Namerané údaje je možné ďalej použiť pre verejný povodňový núdzový a výstražný systém, ako aj na zhodnotenie prívalových povodní.
Projekt je financovaný z finančných prostriedkov rámcového programu Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont 2020. Kraj na spustenie pilotného projektu dostal 65-tisíc eur.