Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave skúmali počas pandémie psychické zdravie študentov a zamestnancov. Výsledky ukázali výrazný nárast depresie a úzkosti.
Výskum, na ktorom sa podieľali psychológovia a psychiatri z pracovísk Univerzity Komenského odhalil, že tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie. Výsledky taktiež ukázali, že každý piaty vysokoškolák trpí dlhodobo zvýšenou úzkosťou.
Na výskume sa podieľalo 1786 študentov a 166 zamestnancov Univerzity Komenského, medzi 4. a 27. decembrom 2020 vyplnili online dotazník. Do výskumu bolo zapojených 80 % žien v rámci študentov a 69 % v prípade zamestnancov. Z toho 62 % boli študenti na bakalárskom stupni štúdia, 35 % na magisterskom a doktorskom a 3 % na doktorandskom.
V rámci výskumu boli hodnotené najmä oblasti prežívanej depresie, úzkosti, psychotické symptómy, rizikové užívanie alkoholu, stres, osamelosť, bežné fungovanie a problémy so spánkom. Vedci sledovali, ako študenti zvládajú dištančné vzdelávanie, ale aj ako ho vnímajú pedagógovia.
Psychické poruchy
Zo zúčastnených študentov takmer pätina uviedla, že im bola v minulosti diagnostikovaná psychická porucha. Najčastejšie išlo o depresie, úzkostné poruchy a poruchy príjmu potravy.
V menšom počte uvádzali aj napríklad poruchy pozornosti s hyperaktivitou, poruchy učenia, bipolárne poruchy, závislosti, schizofréniu a poruchy autistického spektra.
V prieskume sa každý desiaty študent aktuálne lieči na určité psychické ťažkosti. Vo všeobecnosti psychické zdravie vnímajú študenti podstatne horšie ako pedagógovia.
Zhoršenie psychického zdravia
Psychické zdravie sa v dôsledku pandémie zhoršilo u 72 % študentov, 52 % učiteľov a 41 % zamestnancov neeviduje žiadnu zmenu. 34,3 percent študentov pociťuje prejavy depresie, 20,1 % študentov prejavy úzkosti a 16,5 % študentov malo zvýšenú mieru prejavov oboch psychických porúch. Ide o dvojnásobný nárast oproti roku 2018.
„Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí,“ vysvetľuje psychológ Michal Hajdúk. Zamestnanci uvádzali závažnejšiu depresívnu symptomatiku v 9 % a výraznú úzkosť v 3 % prípadov.
Čo sa týka rizikového pitia alkoholu, tak podľa výskumu 21,3 % študentov, s častejším výskytom u mužov, vykazovalo rizikové užívanie alkoholu. Študenti sa vo väčšine prípadov snažia problémy s psychickými ťažkosťami vyriešiť sami. Najväčšou prekážkou pre vyhľadanie pomoci sú financie a aj obava z toho, čo by si o nich mysleli ostatní ľudia.
Efekty pandémie na psychiku
„Je dôležité odlíšiť krátkodobé a dlhodobé efekty pandémie na zmeny psychického stavu a pripraviť sa na možné dôsledky, ktoré budú zreteľné neskôr,“ upozorňuje Ján Pečeňák, prednosta Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB.
„Z hľadiska rozsahu a zamerania nemá tento výskum na Slovensku v oblasti vysokého školstva obdobu,“ zhodnotil prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk na tlačovej konferencii.
Univerzita Komenského sa už od začiatku pandémie venuje psychickému zdraviu študentov. V spolupráci s odborníkmi spustili poradenstvo v Psychologickej poradni UK a poskytovali aj online duchovné poradenstvo.
„Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ uzatvára Radomír Masaryk.
