V rebríčku transparentnosti je hlavné mesto na 42. mieste, svoju pozíciu si pohoršilo.
Bratislava ako hlavné mesto funguje v porovnaní s menšími mestami v iných rámcoch a procesoch, reagovala hovorkyňa mesta Zuzana Onufer na aktuálny rebríček transparentnosti slovenských miest.
Bratislava sa umiestnila na 42. mieste, čím si svoju pozíciu oproti predchádzajúcemu obdobiu pohoršilo. „Mesto má svoj vlastný zákon a štatút, o kompetencie sa delí so sedemnástimi mestskými časťami,“ poznamenala.
Hlavné mesto bolo v rebríčku transparentnosti v roku 2016 na 17. mieste, v súčasnosti si teda pohoršilo o 25 miest. Vyplýva to z aktuálneho rebríčka transparentnosti miest, ktorý už po piatykrát zostavila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).
V celkovom hodnotení má hlavné mesto 59 percent, priemer pre mestá je 57 percent. „Nie je korektné porovnávať napríklad rýchlosť zverejnenia zápisníc z rokovania mestského zastupiteľstva alebo úroveň detailov z verejného obstarávania so samosprávami s podstatne menším počtom obyvateľov,“ pokračuje Onufer s tým, že pre migráciu obsahu webovej stránky počas tohto roka sa mohlo stať, že niektoré údaje neboli v čase hodnotenia na stránke viditeľné. Postupne tam však podľa hovorkyne boli a stále ich dopĺňajú.
Magistrát vo svojom stanovisku pre agentúru SITA uvádza, že otvorenosť a transparentnosť úradu a jeho približovanie občanom sa za súčasného vedenia kontinuálne zvyšuje. Ako príklad uvádzajú, že v tomto volebnom období mesto spustilo aplikáciu na online sledovanie stavu podania žiadostí o vydanie záväzného stanoviska k investičnej činnosti. Patrí sem podľa nich aj aplikácia Interaktívny rozpočet na vizualizáciu príjmov a výdavkov rozpočtu mesta i viac než 110 elektronických služieb pre občanov.
Z jedenástich zložiek hodnotenia získala Bratislava najviac percent v zložke Územné plánovanie a stavebný úrad, čo je 89 percent. Na druhom mieste má hlavné mesto Prístup k informáciám, získalo zaň 86 percent. Trojicu uzatvára zložka Dotácie a granty so 79 percentami. Najmenej percent (29) má kategória Obecné podniky a organizácie, zložky Predaj a prenájom majetku (38 percent) a Účasť verejnosti na rozhodovaní (40 percent). Z celkového počtu jedenásť sa pod priemerom všetkých samospráv umiestnili tri zložky. Okrem Obecných podnikov a organizácií sú to kategórie Rozpočet a zmluvy a Účasť verejnosti na rozhodovaní. Aj v roku 2016 získala Bratislava najviac percent v zložke Územné plánovanie a stavebný úrad, pred dvoma rokmi to však bolo 100 percent. Najmenej, 37 percent, dostalo vtedy hlavné mesto v zložke Predaj a prenájom majetku.
Pozíciu najtransparentnejšieho mesta obhájil tento rok Vranov nad Topľou. Samosprávy si najviac polepšili v oblasti videozáznamov z mestských zastupiteľstiev, ktoré už zverejňuje 65 zo 100 najväčších samospráv. Mierne zhoršenie nastalo v oblasti dotácií a grantov, kde až približne 70 percent miest a mestských častí nezverejňuje informácie. Mimovládka TIS merala transparentnosť pomocou 105 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzala pritom z piatich rôznych zdrojov, z webových stránok miest, cez zaslaný dotazník, až po údaje o súťažiach z Elektronického kontraktačného systému.
