Mysleli ste si, že ježkovia žijú iba v divokej prírode? Chovateľka Katka Urbanová vás presvedčí, že africkí pygmy ježkovia sú od tých voľne žijúcich odlišní a možno ich chovať aj v byte.
Katka Urbanová je majiteľkou chovnej stanice CHS Urban Hedgehog z obce Hrubý Šúr. Začínala s jednou samičkou, v súčasnosti odchovala už 11 vrhov a ďalšie 2 sú na ceste.
Okrem samotného chovu ježkov sa príležitostne venuje importovaným zvieratám zo zahraničia. Absolvujú ošetrenie a následne im spolu s ďalšími ježkami, ktorých sa vzdali majitelia, cez projekt Ježko africký v núdzi hľadá nový domov.
Ježko je ideálny pre „nočné sovy“
Začiatky Katkinej chovateľskej stanice sa začali písať v dobe, keď sa presťahovala k svojmu terajšiemu manželovi.
Ako sama hovorí, veľmi chcela nejakého domáceho maznáčika, ktorý by sa dobre znášal so psom, nevyžadoval prechádzky v exteriéri či voľný pohyb po byte. Pri premýšľaní nad druhom zvieratka zvíťazil africký pygmy ježko.
„Výhodou pre mňa bolo aj to, že ide o nočného tvora,“ vysvetľuje. Ak cez deň máte prácu a školu, domov chodíte vo večerných hodinách či ste radi do noci hore, ježko bude v noci vaším verným spoločníkom.
Naopak, ježko nie je vhodný pre úplne malé deti približne do 10 rokov, pretože detské ruky sú citlivejšie na prípadné pohryznutie či popichanie. Každý ježko má inú povahu. Ak hľadáte prítulné zviera ako mačku, môžete mať šťastie s maznavým ježkom, avšak väčšina z nich nevyhľadáva ľudský kontakt.
Rôzne druhy ježkov
Africkí pygmy ježkovia sa posledné roky tešia na Slovensku veľkej obľube. Sú zrejme najznámejším druhom ježka, ktorý ľudia doma chovajú.
Katka má v chovnej stanici aj ježkov ušatých spolu s bodlínmi telfair. Ide o jedinú chovnú stanicu na Slovensku, ktorá ich importuje zo zahraničia na územie Európy.
Rozdiel medzi africkým pygmy ježkom a ježkom ušatým je v povahe i výzore. „Ježko ušatý vyzerá síce roztomilo, ale je to predátor, ktorý sa nikdy nedá plne skrotiť a vie bez vyzvania uhryznúť. Jeho výhodou však je, že je aktívnejší aj počas dňa, kedy je naozaj úžasné ho sledovať,“ opisuje Katka.
Menej podobný africkému pygmy ježkovi je bodlín telfair. Obaja sa živia hmyzom a majú pichliače. Bodlín telfair je menší (váži okolo 200 gramov, africký pygmy ježko môže aj 600 gramov) a vie sa na rozdiel od ježka aj šplhať.
„Najväčším rozdielom sú asi pohlavné orgány a hibernácia. Bodlíni majú kloaku, čiže rozoznať pohlavie sa dá len testom DNA alebo druhotnými fyzickými znakmi. U afrických pygmy ježkov je hibernácia nežiaduci a život ohrozujúci jav, bodlíni hibernujú bežne, a po ukončení zimného spánku nastupuje obdobie párenia,“ dodáva k opisu bodlína telfair chovateľka.
Čo zahŕňa starostlivosť
Zaujal vás chov exotického ježka, no bojíte sa, že by ste starostlivosť nezvládli? Katka ubezpečuje, že ak sa dodržiavajú určité zásady, chov nemusí byť vôbec náročný.
Ježkovia sa chovajú v ubikáciách z plastu, dreva, skla či v teráriách. Katka neodporúča chov v klietkach, pretože sú nevhodné z dôvodu zlej termoregulácie a možnosti úrazu zvierat. U ježkov je potrebné dbať na stálu pravidelnú teplotu.
Denná starostlivosť vyžaduje čistenie ubikácie od exkrementov, dezinfikovanie a čistenie misiek, kŕmenie ale aj vymieňanie podstielky. Je potrebné sledovať, či pravidelne jedia a pijú.
Čo je dôležité spomenúť je fakt, že tieto exotické zvieratá sú hmyzožravce. „S kŕmením si treba uvedomiť, že si domov musíte nasťahovať veľké množstvo hmyzu – švábov, cvrčkov, červov. Je to ich hlavná zložka potravy. Toto sa bohužiaľ nie každému páči, ale bez toho to nejde,“ skonštatovala Katka.
Ježkovia s papiermi vs. množitelia
Vyššie opísané povinnosti sa týkajú bežných chovateľov ježkov. Ak má však niekto chovateľskú stanicu, starostlivosť si vyžaduje viac financií i času. Skúsení chovatelia častejšie navštevujú veterinárov, pomáhajú v rôznych výskumoch a čas trávia aj vzdelávaním o zvieratách.
„Ide naozaj o dlhé hodiny strávené na úkor svojho voľného času. Toto pozná každý poctivý chovateľ či už ježkov alebo iných zvierat, a bohužiaľ, sa toto zo strany verejnosti častokrát prehliada,“ opisuje Katka.
Ľudia si pri zadovážení exotického zvieratka však často môžu vziať jedinca z rúk tzv. množiteľa. Katka vysvetľuje, že iba registrovaný chovateľ vie zaručiť, že ježko nemá rodičov – súrodencov a príbuzných. Podľa chovateľky sa v Európe pári 80 % až 90 % súrodencov alebo príbuzných. Ich kríženie nesie riziko genetických chorôb, čo si neskôr môže vyžiadať nemalé finančné náklady.
Registrovaný chovateľ bude vedieť dokladovať predkov ježka, jeho zdravotný stav a výsledky analýz krytia. Rodičia mláďat musia mať registračné čísla od príslušnej organizácie, vďaka čomu sa bude dať zviera dohľadať v databáze. Množiteľ toto číslo nemá.
„Ten zväčša o svojich ježkoch nevie vôbec nič, a prakticky ani nerieši kam ich predá,“ konštatuje Katka. Pred niekoľkými rokmi bolo možné kúpiť aj ježka s výpisom predkov, dnes ich však už nenájdete.
Ježko Africký v núdzi a APH Database Slovakia
Katkin najstarší projekt je Ježko Africký v núdzi. Projekt okrem záchrany ježkov vzdeláva majiteľov a priaznivcov týchto zvierat a šíri prevenciu pred množiteľmi.
Počas svojho pôsobenia sa pomohlo viac ako 200 ježkom. Priamo u Katky doma skončilo 25 ježkov, ktorí boli odobraní z množiarní či nevyhovujúcich podmienok. Ak sa jej dostane do rúk ježko s hendikepom alebo vo vyššom veku, poskytne mu trvalý domov.
Ďalším projektom, ktorému sa chovateľka venuje, je APH Database Slovakia. Zjednocuje chovateľov ježkov nielen zo Slovenska, ale i Česka, Maďarska, Poľska, Slovinska a Nemecka. Slúži ako ekvivalent plemennej knihy.
Obsahuje program s tisíckami záznamov zvierat, kde je možné sledovať analýzy príbuznosti ježkov a podobne. Okrem registrácie projekt organizuje vzdelávacie kurzy či výstavy.
