Robotnícke kolónie existovali v blízkosti továrenského komplexu až do 70. a 80. rokov 20. storočia.
Chemický podnik Istrochem má bohatú históriu, ktorá siaha až do roku 1873. Jej zakladateľom bol Alfred Nobel. V Uhorsku mala továreň veľmi významné postavenie. V minulosti sa ľudovo nazývala Dynamitka.
Ako uvádza publikácia Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí od Viery Obuchovej a Marty Janovíčkovej, továreň najprv vyrábala nebezpečné výbušniny a preto sa jej priestory nachádzali za mestom smerom k obci Rača.
Sťažené dochádzanie robotníkov
Počet zamestnancov rokmi stúpal. Továreň začínala so 140 robotníkmi, počas 1. svetovej vojny tam pracovalo už 3-tisíc ľudí. Mnohí dochádzali z okolitých obcí a cestovanie bolo náročné, pretože v čase vzniku továrne neexistovala žiadna bratislavská mestská doprava (vznikla až v roku 1895).
Majitelia továrne sa rozhodli pre zamestnancov vybudovať v blízkosti výrobných budov obytné stavby. Ako prvý vyrástol jeden prízemný objekt na dnešnej Nobelovej ulici. O niečo neskôr pribudol ďalší a oba sa spojili do jedného dlhého objektu.
Výstavba pokračovala
Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia bola vybudovaná v areáli Kaplnka sv. Jozefa. Mnohí zamestnanci chodili do nej na nedeľné omše, pretože najbližší kostol bol až blumentálsky alebo račiansky.
Starú kolóniu tvorilo 9 objektov. V roku 1913 bolo postavených ďalších 10 objektov, ktoré patrili do Novej kolónie. Súčasťou Starej kolónie boli drevárne či sklady, v ktorých mali ešte v 60. rokoch žiaci základnej školy v Dynamitke vyučovanie dielní.
Robotníci mali podľa publikácie 2 typy bytov. Menšie byty mali iba kuchyňu a jednu izbu. V predstavanej jednoposchodovej murovanej časti bol vstup a na prízemní aj poschodí dve toalety. Byty nemali kúpeľne. Zamestnanci mohli vykonať osobnú hygienu v tzv. kúpeľoch so sprchami.
Väčší typ bytov mal ďalšiu užšiu izbu. Na konci 19. storočia nemal takmer žiadny byt elektrinu, plyn či splachovaciu toaletu – mohli si ich dovoliť iba tí bohatší. V kolónii Dynamitky dostali byty aj úradníci.
Kasíno so zrkadlovou sálou
V kolónii nechýbali základná škola pre deti zamestnancov, potraviny, zelovoc, mäsiar, textil či kaderníctvo. Súčasťou areálu boli byty pre učiteľov.
Obyvatelia kolónie si mohli zájsť do kasína, stálo na východnej strane areálu. Nachádzala sa v ňom krásna zrkadlová sála.
Všetky obytné budovy kolónie boli koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia zbúrané s výnimkou jedného. Publikácia uvádza, že sa zachovali len objekty tzv. kolónie 3 x 8 vybudované v 40. rokoch 20. storočia.
