Rozáliu Scheimovitzovú a Júliusa Mayera odvlieklo Gestapo. Naposledy vydýchli v koncetračných táboroch pred viac ako 70 rokmi.
Počuli ste o kameňoch s názvom stolpersteine? Ide o dlažobné kocky s povrchom z mosadze, ktoré osadili pred domami obetí holokaustu a nacistického režimu. Nazývajú sa kamene zmiznutých.
V Bratislave máme taktiež niekoľko takýchto stolpersteinov, avšak pre ich malú veľkosť a nenápadný vzhľad ich možno ľahko prehliadnuť. Stolpersteine sú osadené napríklad pred domom Gizi Fleischmannovej na Klariskej ulici či Kúpeľnej ulici, kde žil doktor Emil Pásztor.
Rodinu odvlieklo Gestapo
Keby sme sa preniesli späť do histórie do domu na Palackého ulici č. 4, našli by sme v ňom obyčajnú rodinu, ktorá sa snažila prežiť druhú svetovú vojnu. Žiaľ, ako sa uvádza na Facebooku Kamene zmiznutých – Stolpersteine, osud tejto rodiny bol tragický.
V októbri 1944 zaklopalo na dvere domu Gestapo. „Jeden ju chytil za ruku, druhý za nohy a jej malé staré chudé telíčko hodili do dvojkolesového vozíka,“ opísal Tomáš Reichental, vnuk Rozálie Scheimovitzovej. V čase zatknutia mala Rozália 75 rokov.
Zomreli deti aj zať
Rozáliu, jej dve dcéry a troch vnukov deportovali do koncetračného tábora Bergen–Belsen. Rozália zomrela 7. marca 1945, kedy sa jej najbližší stali svedkami toho, ako nacisti hodili mŕtve telo ženy na kopu iných mŕtvol.
Zavraždili aj dvoch synov a dcéru Rozálie – Gezu Schuriho, Oskara a Adelu. Na druhom stolpersteine pred domom vidíme meno Július Mayer, je to zať Rozálie, ktorého zabili 3. februára 1945 v Buchenwalde.
V Európe je umiestnených už 100-tisíc stolpersteinov. Na Slovensku ich máme už viac ako 200 a každý rok pribúdajú nové na rôznych miestach.
