Do nákladného prístavu v Bratislave pri Dunaji v pondelok prišiel po vyše roku prvý vlak z Číny so štyrmi desiatkami kontajnerov. Po sedemnástich dňoch cesty z čínskeho prístavu Dalian cez Rusko a Ukrajinu doviezol do prekladiskového terminálu spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (SPaP), a. s., tovar pre zákazníkov v strednej Európe. Tovar po prekonaní takmer jedenásťtisíc kilometrov bude ďalej pokračovať po železnici alebo v kamiónoch.
V termináli kombinovanej dopravy Dobrá pri slovensko-ukrajinskej hranici bola nevyhnutná prekládka kontajnerov medzi širokým a európskym železničným rozchodom. Terminál s dvomi portálovými žeriavmi má prekládkovú kapacitu zhruba dvestotisíc kontajnerov ročne.
„To, že tovar bude naprieč Áziou prechádzať aj cez územie nášho malého Slovenska, aby sa ďalej dostal do Európy, je obrovským úspechom a vynikajúcou obchodnou príležitosťou. Prepravné kapacity Slovenska dnes nie sú ani zďaleka naplno využité,“ povedal minister dopravy a výstavby Arpád Érsek s očakávaním, že ide len o začiatok úspešnej spolupráce. Minister uviedol, že zároveň je to dobrá príležitosť na dodávku tovarov zo Slovenska do Číny. „Obchod bude vtedy dobrý, keď budeme vedieť do Číny poslať vyše štyridsať kontajnerov takého tovaru, ktorý budú potrebovať,“ dodal minister.
Od budúceho roka začne vlak z čínskeho Dalianu premávať do prekladiskového terminálu v Bratislave raz týždenne a v druhej polovici roka pôjde dvakrát za týždeň. Čínska komunikačno-dopravná asociácia predpokladá v roku 2018 prepraviť cez Slovensko približne päťsto ucelených vlakov z Číny do Európy. Záujem prepravovať tovar cez Slovensko už prejavili ďalšie čínske mestá a provincie. Po zjednodušení prepravných formalít by sa cesta vlaku z Číny mohla v budúcnosti skrátiť na osem dní.
„Doterajšie vlakové prepravy z Číny do Európy cez Slovensko dokazujú, že táto trasa je nielen rýchla, ale aj bezpečná,“ informovala splnomocnenkyňa vlády pre iniciatívu Hodvábnej cesty a štátna tajomníčka Ministerstva financií SR Dana Meager. „Už dávno nehovoríme len o samotnej preprave, ale aj o takzvaných ekonomických koridoroch, v rámci ktorých môžeme v najbližších rokoch očakávať významné pohyby v oblasti investícií,“ dodala s tým, že projekt Hodvábnej cesty môže byť jedným z najdôležitejších pilierov ďalšieho rozvoja ekonomiky Slovenska. „Vláda v máji tohto roka schválila koncepciu rozvoja slovensko-čínskych vzťahov, čo predstavuje základný plán toho, aby sa Slovensko mohlo stať bránou na obchodovanie medzi Čínou a Európou,“ uviedla Meager.
Čína chce v roku 2020 vypraviť do Európy päťtisíc takýchto vlakov za rok, pričom asi dvetisíc z nich by mohlo prechádzať práve cez Slovensko. Na východe Slovenska sú pripravené projekty vybudovania logistického a obchodného zázemia pre nákladné vlaky, čo by prinieslo okrem zvýšenej zamestnanosti aj rozvoj obchodu a s tým spojené príjmy pre Slovensko. Slovenská železničná sieť je súčasťou siedmich hlavných európskych železničných koridorov a umožňuje nákladným vlakom ísť rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu.
Slovenská vláda podpisom Memoranda o porozumení s vládou Čínskej ľudovej republiky a vymenovaním splnomocnenca pre podporu Hodvábnej cesty podporila iniciatívu „One Belt, one Road“ (Jeden pás, jedna cesta) ako veľkú perspektívu spolupráce na prekládke a doprave čínsko-európskych medzinárodných vlakov na Slovensko a cez Slovensko.
