V. Tajomstvá našich predkov: Štedrá večera pozostávala z deviatich chodov, ktoré malo každé z nich svoju magickú moc

V. Tajomstvá našich predkov: Štedrá večera pozostávala z deviatich chodov, ktoré malo každé z nich svoju magickú moc
V. Tajomstvá našich predkov: Štedrá večera pozostávala z deviatich chodov, ktoré malo každé z nich svoju magickú moc Thinkstock

Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale i počtu chodov.

Večera mala stabilný rituál, skladajúci sa zo siedmich až deviatich chodov. Hoci chodov bolo viacej, často sa zvykli zjesť z každého jedla len tri – štyri sústa. Ako je vidieť v procese štedrej večere, je obsiahnutý princíp hojnosti, ale i pôstu.

Medzi tradičné štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica, ovocie, orechy, koláče. Omrvinky zo štedrej večere sa starostlivo pozbierali a pridávali sa do osiva a tiež sa používali na okiadzanie chorých.

Jednotlivé chody štedrovečernej večere:

Prvým chodom boli oplátky s medom a cesnakom.

Druhým chodom bolo hriatô.

Tretím chodom bola vianočná polievka. Takmer na celom Slovensku sa podávala vianočná polievka  – z kyslej kapusty a strukovín teda z hrachom, šošovicou, fazuľou.  V evanjelických oblastiach sa konzumovala kapustnica s údeným mäsom. Na stole bola huspenina, klobásy, údené či varené mäso. V južných oblastiach sa zase varila rybacia polievka.

Štvrtým chodom boli kaše. Napríklad cícerová kaša, kukuričná kaša (kukuričanka, tengeričanka), krupicová kaša, (grisová, alebo aj Ježiškova kaša) fazuľová fučka, prosná kaša, šošovicový prívarok.

Piatym chodom bývali múčne jedlá, ako rezance s makom, orechmi, opekance s makom – na strednom Slovensku sa im hovorilo pupáky. Na východnom Slovensku zase bobaľki, šúľance s makom, tvarohom.

Šiestym chodom boli pirohy zemiakové, pirohy s kapustou, alebo pirohy s makom, alebo tiež tatárčené (pohánkové) pirohy.

Siedmym chodom bola ryba. Obligátny vyprážaný kapor a zemiakový šalát je však novším jedlom. Objavuje sa ako súčasť štedrej večere až v druhej polovici 50-tych rokoch 20. storočia. Predtým sa samozrejme jedli ryby. K rybe sa podávali zemiaky nakyslo, alebo zemiakový šalát bez majonézy. (V minulosti sa na Štedrý večer nejedol kapor. Tie sa dnes umelo chovajú práve kvôli Vianociam. Jedli sa zubáče, pstruhy, a iné druhy najmä sladkovodných rýb. Prečo práve ryba? Je považovaná za kresťanský symbol,  – prví kresťania používali rybu ako poznávacie znamenie – najmä v časoch prenasledovania kresťanov bolo pre nich dôležité mať znamenie, podľa ktorého sa mohli spoznať. Ryby sa konzumovali údené, slané, kyslé, čerstvé ale pripravovali sa varením, a pečením – vyprážanie a najmä obligátne vianočné jedlo, ako je vyprážaný kapor a zemiakový šalát, je už záležitosť druhej polovice 20. storočia.

Ako ôsmy chod sa servírovali koláče. Tie sa piekli najmä z kysnutého cesta. Obľúbené boli rôzne záviny, pletené koláče a azda jeden z najstarších koláčov sa volal kračun. Bolo to obradové pečivo. Kračun stál na stole, aby sa rodine počas roka darilo. Ešte v 18- 19. storočí mal formu nekysnutej placky, od začiatku 20.-teho storočia sa chuťovo zlepšil a zjemnil, pretože sa začal piecť z bielej jemnej múky. Do jeho stredu sa vyhĺbila dierka na med a do medu sa dávali rôzne prísady ako zrno, strukoviny, semienka – skrátka vždy to, čo sa malo na jar siať….dával sa tam aj strúčik cesnaku a kúsok petržlenovej vňate. Takáto placka sa piekla aj pre dobytok. Gazda ju rozdelil a každému kusu dobytka ju dal zjesť, aby aj zvieratá vedeli, že sú Vianoce. Na strednom Slovensku nesmel chýbať štedrák, baba, mrváň. Záviny boli tiež súčasťou štedrej večere. Obľúbený bol orechový, makový, syrovník, tvarohovník, rožteky s makom, tvarohom, orechmi. Pieklo sa aj zoomorfné pečivo – teda v tvare zvierat – tieto sa nechávali počas sviatkov na stole a po sviatkoch sa dali v ošiatke do komory, aby sa dobytku dobre darilo.

Aníz, Vianoce, škorica, klinčeky
http://www.thinkstockphotos.com/image/stock-photo-assortment-spice-star-anise-cinnamon-sticks/891599148/popup?sq=Christmas%20cake%20/f=CPIHVX/p=11/s=DynamicRank

Deviatym – záverečným chodom bývali sušené slivky, jablká, hrušky, ale i čerstvé jabĺčka, orechy…. Skôr než rodina privítala prvých koledníkov, zakončila sa večera modlitbou a len potom sa mohlo vstať od stola.

V evanjelických rodinách sa nedržal pôst, preto sa pred Vianocami robila zabíjačka – potom na štedrovečernom stole boli zabíjačkové špeciality, ako klobásky, pečené mäso, huspenina a tiež kapustnica s mäsom. Súčasťou štedrovečernej tabule boli tiež sušené jabĺčka, slivky, hrušky, orechy a ako nápoje slúžilo hriatô, víno, pálenka, voda.  Z každého jedla sa odnieslo hospodárskym zvieratám.

Ako vidieť, naši predkovia konzumovali zvyčajne to, čo sa doma urodilo.

Jedlá to boli jednoduché, skromné a predsa boli Vianoce tie najkrajšie sviatky. Dôležitý bol totiž hlboký duchovný aspekt Vianoc a tiež radosť, ktorú prežívala rodina spolu.

Vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista Vykupiteľa ľudstva.. No takisto sa počas týchto sviatkov dodržiavajú zvyky súdržnosti rodiny, prosperity, zdravia. Počas Štedrej večere sa dáva pod stôl sekera, ktorá ako kovový predmet symbolizuje utuženie zdravia.  Alebo sa okolo stola obviaže reťaz, čo zase symbolizuje súdržnosť rodiny, aby sa takto zišla aj o rok. Zachoval sa aj zvyk uloženia slamy na podlahu. Slama a jej zrnká pridávali do osiva a na jar sa zasiali.  V kresťanstve  slama symbolizuje, že Ježiš Kristus sa narodil na slame.

Zachoval sa aj zvyk, že na deň Božieho narodenia nemala prísť do domu ako prvá žena. Ako prví mali chodiť mladí chlapci, ktorých želania boli plné a bohaté. K tradičným zvykom patrilo aj dávanie drobných mincí pod obrus – symbolizovali bohatstvo, aby sa v dome nedržala bieda.

Veľa zaujímavostí sa môžete dočítať aj v knižnom titule pochádzajúcom z pera Kataríny Nádaskej s názvom V Choči je naisto čosi.

Ďalšie k téme

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk