III. Tajomstvá našich predkov: Nezvyčajné štedrovečerné zvyky

Tajomstvá našich predkov: Nezvyčajné štedrovečerné zvyky
III. Tajomstvá našich predkov: Nezvyčajné štedrovečerné zvyky Thinkstock

Prečo sa na Štedrý deň vyhadzoval pes oknom a gazda chodil triasť stromami? Prinášame vám pokračovanie zaujímavostí a povier, ktorým verili naši prastarí rodičia. 

Štedrý deň  bol plný obyčajov majúcich zabezpečiť zdravie, prosperitu, šťastie do budúceho roka. Ženy nemali chodiť po susedoch, ani nič požičiavať z domu. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, tak aby bol do rána hotový. Ráno sa kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Zavčas rána išli aj gazdovia po vodu a nanosili jej na celé sviatky a do studne dali štipku soli – aby bola voda zdravá počas celého roka.

Aby mali stromy viac úrody, bolo potrebné s nimi triasť

Už počas adventu bol na Slovensku v katolíckych oblastiach tzv. malý pôst, kedy sa jedlo viacej strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa, no a na Štedrý deň pôst vyvrcholil. Väčšina ľudí v minulosti jedla mäso až na prvý sviatok vianočný… Medzi archaické zvyky rozšírené na celom území Slovenska patrili aj tieto úkony: keď zvonili na Štedrý večer, išiel gazda s deťmi do záhrady triasť stromy, aby mali veľa ovocia. Stromy, ktoré boli veľké a nemohli ich potriasť, oväzovali povrieslom.

Strúčik cesnaku mal zabezpečiť zúrivosť

Pred večerou gazda zobral do izby psa, ktorý dostane strúčik cesnaku zabalený v slaninke. Keď pes sústo zhltne, gazda ho vyhodí von okno. Ak pes pritom zabreše, bude z neho dobrý strážca. Cesnak sa dáva psovi, aby bol zúrivý.

Štedrovečerný vinš

V mnohých lokalitách Slovenska začal obecný pastier pred večerou chodiť z domu do domu vinšovať, aby gazda v budúcom roku mal mnoho sena a dobrú úrodu na poliach. So sebou nosil zväzky prútov, držal ich jeho pomocník, ktorý s nim pásaval kravy. Zo zväzku si gazdiná zásterou vytiahne 2 – 4 prúty, potom s nimi vyšibe svoje deti a pastiera, aby boli cez rok šikovné a pastier, aby pri pasení nezaspal. Pastierovi za vinšovanie dajú koláč a vypiť pálenky. Pastierov pomocník niesol košík na koláče a fľašu, do ktorej zlieva pálenku. Prúty gazdiná schovala v izbe pod hradu, aby boli poruke na neposlušné deti. Na jar, keď prvý krát vyhnali dobytok na pašu, zapichli prúty do hnoja, aby sa dobytok držal pokope.

Zvyky pred Štedrou večerov

Pred samotnou večerou sa robili posledné úpravy – gazda doniesol do izby snopček slamy ako spomienku na narodenie Božieho syna, ktorý sa narodil na slame. Na stôl sa dal nový doma tkaný obrus pretkávaný červenými nitkami. (Červená farba nitiek votkaných v obruse mala ochranný charakter.) Pod obrus sa dávalo obilie, strukoviny, drobné mince. Do ošiatky na stôl sa dalo zoomorfné pečivo – toľko kusov koľko mali v hospodárstve kravičiek – to všetko preto, aby počas nasledujúceho roka v dome bolo všetkého hojnosť, aby sa úroda vydarila, dobytok aby nepostihli žiadne choroby a aj korunka, aby sa v domácnosti držala….

Pevné zdravie pre všetkých

Ku stolu si sadli všetci v nových šatách. Nohy stola sa zopli reťazou, na ktorú si každý člen rodiny položil nohy – reťaz symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Pod stôl sa položil rýľ, či sekera, lemeš alebo čerieslo – všetko železné predmety symbolizujúce pevné zdravie pre všetkých. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo.

Veľa zaujímavostí sa môžete dočítať aj v knižnom titule pochádzajúcom z pera Kataríny Nádaskej s názvom V Choči je naisto čosi.

Ďalšie k téme

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk