Na prvý pohľad to znie úplne nelogicky. Väčšinu z nás rodičia od detstva viedli k tomu, že ustlaná posteľ je základ poriadku v domácnosti – kto si neustelie, je lenivý a neporiadny. Lenže moderný pohľad na hygienu v spálni hovorí niečo iné. Ukazuje sa, že perfektne uhladená posteľ hneď po prebudení nemusí byť pre naše zdravie to najlepšie, najmä ak si uvedomíme, s kým svoju posteľ v skutočnosti zdieľame: s roztočmi.
Roztoče milujú našu posteľ viac než my
Aj keď ich nevidíme, v každej posteli žijú celé kolónie mikroskopických roztočov. Sú to drobnučké organizmy, ktoré sa živia najmä odumretými kožnými bunkami. Nájdeme ich:
- v matraci,
- vo vankúšoch,
- v perinách,
- v prikrývkach a aj v napínacej plachte.
Roztočom sa darí tam, kde je:
- teplo,
- vlhko,
- málo svetla a obmedzené prúdenie vzduchu.
Presne taká je posteľ po noci, keď v nej človek 7–8 hodín spí. Počas spánku sa potíme – pokojne aj okolo pol litra tekutín za noc. Tento pot sa postupne vsiakne do obliečok a matraca. Ak ráno vyskočíme z postele, perinu rýchlo uhladíme, poriadne všetko zakryjeme a ideme preč, urobíme roztočom tú najlepšiu službu: vlhkosť a teplo zostanú „zavarené“ vo vnútri lôžka.
Výsledok? Ideálne podmienky na rozmnožovanie roztočov a hromadenie ich alergénov.
Čo hovoria odborníci: uprataná posteľ nemusí byť výhra
Na problém „dokonale ustlanej“ postele už dávnejšie upozornili aj odborníci. V roku 2001 vyšiel v časopise Canadian Medical Journal článok s príznačným názvom „Dobre ustlaná posteľ: podceňované riziko pre verejné zdravie“. Autori upozornili na to, že náš tradičný ranný rituál môže mať aj tienistú stránku.
Neznamená to, že ustielanie je zlé samo o sebe. Má:
- psychologický efekt – pocit poriadku a kontroly,
- pomáha nám symbolicky začať deň,
- u niektorých ľudí znižuje stres, lebo nemajú pocit, že doma vládne chaos.
Problém je v tom, čo sa deje pod pekne uhladenou prikrývkou. Roztoče a vlhkosť zostávajú „zamknuté“ v posteli a spálňa sa môže postupne meniť na malé alergiologické bojisko.
Aké problémy môžu roztoče spôsobiť?
Roztoče samy o sebe neštípu, neliezajú po nás, a väčšina ľudí si ich ani neuvedomuje. To, čo škodí, sú ich výlučky a telové častice, ktoré patria medzi silné alergény. Môžu prispievať k:
- upchatému alebo tečúcemu nosu,
- častému kýchaniu,
- podráždeným, začervenaným alebo slziacim očiam,
- svrbeniu v krku, dráždivému kašľu,
- zhoršeniu ekzému,
- astmatickým záchvatom u citlivejších ľudí.
Aj keď nemáte diagnostikovanú alergiu, menšie množstvo roztočov a ich alergénov v domácnosti je jednoducho hygienickejšie. Menej roztočov = menšie zaťaženie organizmu a čistejší vzduch, ktorý dýchate každú noc.
Prečo by ste nemali posteľ ustielať hneď po zobudení
Odborníci preto upozorňujú, že nie je ideálne ustlať si posteľ hneď, ako vstanete. Keď ešte vlhký matrac a perinu okamžite prikryjete, zabránite tomu, aby sa:
- odvetrala vlhkosť,
- znížila teplota lôžka,
- premiešal vzduch okolo matraca.
Inak povedané – posteľ dostane minimum času na „vyschnutie“ a roztoče majú pokojne pokračovať vo svojej „párty“.
To však neznamená, že by sme mali mať celý deň v spálni chaos a rozhádzané periny. Dá sa nájsť rozumný stred medzi poriadkom a zdravším prostredím.
Ako to robiť lepšie: kompromis medzi poriadkom a hygienou
Cieľom nie je prestať si ustielať navždy, ale zmeniť spôsob a načasovanie. Môžete skúsiť tieto jednoduché kroky:
1. Posteľ nechajte po zobudení „nadýchnuť sa“
Namiesto okamžitého ustlania nechajte posteľ aspoň 1–2 hodiny odkrytú. Stačí, ak:
- perinu prehodíte cez čelo postele alebo ju čiastočne stiahnete bokom,
- necháte matrac odkrytý, aby k nemu mal prístup vzduch.
Počas tohto času sa vlhkosť lepšie odparí a teplota vnútri lôžka klesne – prostredie pre roztoče sa stane menej príjemné.
2. Vyvetrajte celú spálňu
Ak máte možnosť, otvorte okno dokorán – ideálne hneď po tom, ako vstanete. Prúdenie čerstvého, chladnejšieho vzduchu pomáha:
- znížiť vlhkosť v miestnosti,
- osviežiť vzduch, ktorý dýchate,
- obmedziť množstvo roztočov a plesní.
Najmä v chladnejších mesiacoch má krátke, intenzívne vetranie veľký význam.
3. Periny občas vyvetrajte na slnku alebo v mraze
Roztoče neznášajú prudké slnko ani mráz. Preto je dobré, ak to počasie dovolí:
- vyložiť periny a vankúše na balkón, terasu alebo do záhrady,
- nechať ich na priamom slnečnom svetle,
- v zime ich sem-tam vyniesť von na mráz.
Takéto „šokové“ podmienky dokážu výrazne znížiť množstvo roztočov v lôžkovinách.
4. Posteľnú bielizeň perte pravidelne a na vyššej teplote
Ďalším dôležitým krokom je pravidelné pranie obliečok. Ideálne je:
- meniť a prať posteľnú bielizeň aspoň raz za 2–3 týždne,
- voliť program s teplotou okolo 60 °C,
- ak výrobca dovolí, používať aj sušičku – vysoká teplota pomáha ničiť roztoče.
Pri 60 °C sa neodstraňuje len samotný prach a pot, ale aj významná časť roztočov a ich alergénov.
5. Nezabudnite na matrac
Matrac je často prehliadaný, pritom v ňom žije najviac roztočov. Preto:
- pravidelne vysávajte matrac (ideálne s nástavcom na čalúnenie),
- používajte ochranný poťah, ktorý sa dá prať,
- matrac občas otočte alebo pretočte, ak to jeho typ umožňuje,
- zvážte jeho výmenu po niekoľkých rokoch, aj keď stále „vyzerá“ v poriadku.
Aj ten najkvalitnejší matrac má svoju životnosť a po rokoch používania sa z neho môže stať doslova neviditeľný hotel pre roztoče a ďalšie drobné organizmy.
Záver: menej dokonalosti, viac zdravého rozumu
Ak patríte medzi ľudí, ktorí si ráno posteľ ustielajú takmer „na vojaka“ a cítia sa zle pri pohľade na neuhladené obliečky, možno je čas mierne prehodnotiť svoje návyky. Nemusíte sa zmeniť na neporiadnika – stačí:
- nechať posteli po zobudení trochu času na vyschnutie,
- vyvetrať spálňu,
- pravidelne prať bielizeň a starať sa o matrac.
Táto malá zmena rutiny môže prispieť k čistejšiemu vzduchu v spálni, menej alergénom a v konečnom dôsledku aj k kvalitnejšiemu spánku. Niekedy teda nie je najzdravšia tá posteľ, ktorá vyzerá ráno najkrajšie, ale tá, ktorá dostane priestor „vydýchať sa“ – ešte skôr, než ju s chuťou úhľadne ustelieme.
