Jeseň je obdobím, keď sa stromy prehýbajú pod ťarchou úrody. Vzduchom sa šíri sladká vôňa dozretých jabĺk a človek má chuť zakusnúť sa do ich chrumkavej dužiny. Niekedy však prichádza nepríjemné prekvapenie – pri rozkrojení sa objaví malý tunel a v ňom červík. Mnohí sa v tej chvíli zarazia a nevedia, čo robiť: vyrezať len postihnuté miesto, alebo celé jablko vyhodiť? A čo ak ste si už kúsli a zistili, že ste zjedli aj jeho nepozvaného obyvateľa?
Prečo sa v jablkách objavujú červy
Červivé jablká bývajú najčastejšie z tých záhrad, kde sa ovocie pestuje prirodzene, bez chemických postrekov. Ide o zdravší a ekologickejší spôsob pestovania, no zároveň poskytuje hmyzu ideálne podmienky. Práve preto sa v týchto plodoch môžu usídliť larvy troch najčastejších škodcov:
- Vrtivka jabloňová (Rhagoletis pomonella)
- Plodokaz jablčný (Cydia pomonella)
- Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea)
Tieto drobné druhy hmyzu kladú svoje vajíčka do mladých jabĺk ešte počas ich rastu. Po vyliahnutí sa z vajíčok stanú larvy, ktoré sa začnú živiť dužinou. Vŕtajú si tunely, vytvárajú drobné dierky a poškodzuje sa tým štruktúra plodu. Strom tak stráca energiu, častejšie dochádza k predčasnému opadávaniu jabĺk či k rozvoju hniloby. Z ekologického pohľadu však nejde o nič nenormálne – v prírode sa takto vytvára rovnováha medzi rastlinami a hmyzom.
A čo z pohľadu človeka? Našťastie, tieto larvy nie sú jedovaté ani toxické.
Je červivé jablko zdraviu škodlivé?
Väčšina ľudí sa znechutene odvráti už len pri pomyslení, že by mohli červíka prehltnúť. No pravdou je, že zdravotné riziko prakticky nehrozí. Ľudský žalúdok obsahuje silnú kyselinu chlorovodíkovú, ktorá dokáže rozložiť aj mäso, takže s drobnou larvou si hravo poradí. Z biologického hľadiska ide len o nepatrné množstvo bielkoviny navyše. Psychologicky to však, uznajme, nie je práve lákavá predstava.
Nebezpečnejšie než samotný červ je to, čo po ňom zostane. Dierky, ktoré larvy vytvoria, umožňujú prístup kyslíka a vlhkosti do dužiny. To sú ideálne podmienky na rozvoj plesní a baktérií. Ak jablko začne mäknúť, zapáchať alebo sa na ňom objaví povlak, treba ho bez váhania vyhodiť.
Niektoré druhy plesní, ako Penicillium či Aspergillus, totiž produkujú mykotoxíny – látky, ktoré môžu podráždiť tráviaci systém, oslabiť imunitu či pri dlhodobom pôsobení poškodiť pečeň.
Čo robiť, keď objavíte červivé jablko
Ak jablko vyzerá zvonka v poriadku, je pevné, voňavé a má len malú červivú cestičku, netreba ho vyhadzovať. Poškodené miesto jednoducho odrežte a zvyšok môžete pokojne zjesť alebo spracovať – nastrúhať do koláča, použiť na kompót, džem či domácu šťavu.
Takéto jablko je z hľadiska výživy stále hodnotné a obsahuje množstvo vitamínov, vlákniny aj antioxidantov.
Ak je však plod mäkký, lepkavý, cítiť z neho kyslý zápach alebo sa na ňom objavila pleseň, už ho nekonzumujte. V tomto prípade nejde o problém červíka, ale o rozkladné procesy, ktoré už môžu byť pre zdravie rizikové.
Mimochodom, ak ste niekedy pili čerstvý jablkový mušt z domácich jabĺk, možno ste si to ani neuvedomili, ale pravdepodobne sa v ňom nachádzali aj mikroskopické zvyšky po larvách. Je to úplne bežné a z hľadiska zdravia neškodné – v prírode nič nie je sterilné, a to je na nej práve to krásne.
Ako predísť červivým jablkám
Ak pestujete jablone, existuje niekoľko jednoduchých spôsobov, ako obmedziť výskyt červov bez použitia chémie:
- Zbierajte opadané plody. Práve v nich sa často ukrývajú larvy, ktoré by sa z pôdy znova dostali do stromu.
- Používajte feromónové lapače. Prilákajú samčekov plodokaza a tým sa zníži počet vajíčok v ďalšej generácii.
- Využite prírodné postreky. Výluh zo žihľavy, harmančeka alebo púpavy pôsobí odpudzujúco na mnohých škodcov.
- Pravidelne presvetľujte korunu stromu. Husté konáre zadržiavajú vlhkosť, čo vytvára ideálne prostredie pre larvy aj plesne.
- Podporujte biodiverzitu. Lienky, vtáky či osičky sú prirodzení predátori týchto škodcov – vďaka nim ostanú vaše jablká zdravšie.
Záver: malé prekvapenie v jablku nie je dôvod na paniku
Červivé jablko nie je dôvod na znepokojenie ani znechutenie. Pokiaľ je plod pevný a len mierne poškodený, pokojne ho môžete zjesť – stačí odstrániť postihnuté miesto. Larvy, ktoré sa v jablkách objavujú, nie sú pre človeka nebezpečné, ide len o prirodzený jav v ekosystéme.
Skutočné riziko predstavujú až plesne a hniloba, ktoré sa môžu objaviť neskôr.
Takže ak nabudúce objavíte v jablku malého „nájomníka“, nenechajte sa odradiť. Príroda vie, čo robí – a aj tento nenápadný červík má svoje miesto v kolobehu života. A vy si zatiaľ môžete vychutnať chuť poctivého jablka, ktoré vyrástlo bez chémie – také, aké by vám dala stará mama zo svojho sadu.
