Občas sa objavujú tvrdenia, že mačky dokážu piť slanú alebo dokonca morskú vodu bez následkov. Hoci to môže znieť ako fascinujúca evolučná superschopnosť, realita je oveľa opatrnejšia. Mačky síce majú určité fyziologické výhody oproti ľuďom, no slaná voda pre ne nie je bezpečným ani vhodným zdrojom tekutín.
Spomalený záznam pitia mačky si môžeš pozrieť tu:
Prečo je slaná voda problémom pre väčšinu živých organizmov?
Slaná voda obsahuje vysoké množstvo sodíka. Aby sa telo tejto soli zbavilo, potrebuje viac vody, než jej samotná slaná voda dodá. Výsledkom je dehydratácia. To platí pre ľudí, psy aj väčšinu zvierat – a mačky nie sú výnimkou.
Rozdiel je len v tom, že mačky dokážu krátkodobo zvládnuť vyšší príjem soli lepšie než človek.
Odkiaľ pochádza mýtus o pití morskej vody
Základom tohto tvrdenia je staršia experimentálna štúdia z roku 1959, ktorá skúmala správanie mačiek v prísne kontrolovaných laboratórnych podmienkach. Výsledky ukázali, že dehydrované mačky, ktoré mali dostatok energie z potravy, dokázali krátkodobo tolerovať príjem slanej vody, bez okamžitého kolapsu organizmu.
To však neznamená, že:
- by slaná voda bola pre mačky vhodná
- by im zabezpečila dlhodobú hydratáciu
- alebo že by ju dokázali piť bez zdravotných následkov
Ide o núdzovú toleranciu, nie o schopnosť „bezpečne piť morskú vodu“.
Úloha mačacích obličiek – silná stránka, ale s hranicami
Mačky majú obličky prispôsobené na koncentrovaný moč, čo je evolučná výhoda zvierat pochádzajúcich zo suchších oblastí. Vďaka tomu dokážu:
- lepšie šetriť vodu
- efektívnejšie vylučovať odpadové látky
To im umožňuje zniesť o niečo vyšší príjem sodíka, no zároveň to znamená, že ich obličky sú citlivé na dlhodobé preťaženie. Práve preto sú ochorenia obličiek u mačiek veľmi časté – najmä v staršom veku.
Slaná voda teda obličky nechráni, ale naopak výrazne zaťažuje.
Prečo mačky málo pijú (a čo to má spoločné so soľou)
Mačky sú prirodzene nastavené na prijímanie tekutín najmä z potravy. V prírode lovili korisť s vysokým obsahom vody, takže nepotrebovali často piť.
To však neznamená, že sú „zvyknuté na slanú vodu“. Znamená to len, že:
- ich smädový reflex je slabší
- pri suchom krmive musia piť viac
- nedostatok vody u nich rýchlo vedie k zdravotným problémom
Soľ v krmive: malé množstvo môže mať význam
Je pravda, že kontrolované množstvo sodíka v krmive môže zvýšiť smäd a podporiť príjem vody. Tento princíp sa využíva pri niektorých veterinárnych diétach, najmä pri problémoch močových ciest.
Rozhodujúce slovo je však kontrolované:
- ide o presne stanovené dávky
- sú súčasťou kompletného krmiva
- nikdy nejde o pridávanie soli do vody alebo jedla doma
Kde je hranica nebezpečenstva
Nadmerný príjem soli môže u mačky spôsobiť:
- dehydratáciu
- zvracanie a hnačku
- neurologické príznaky
- poškodenie obličiek
- v extrémnych prípadoch aj úhyn
Smrteľná dávka sodíka je u mačiek vyššia než u ľudí, no stále veľmi nebezpečná. Rozhodne nejde o niečo, s čím by sa dalo experimentovať.
Čo si z toho odniesť – jasný a pravdivý záver
Mačky dokážu krátkodobo tolerovať vyšší príjem soli lepšie než človek.
Nedokážu sa dlhodobo hydratovať slanou ani morskou vodou.
Slaná voda nie je bezpečná ani vhodná pre mačky.
Ich schopnosť znášať soľ je núdzový mechanizmus, nie výhoda pre domáci život.
Najlepšie, čo môžete pre mačku urobiť, je zabezpečiť jej vždy dostatok čerstvej sladkej vody a kvalitné krmivo. Ak by mačka cielene vyhľadávala slané tekutiny, nejde o inštinkt predkov, ale o možný signál zdravotného problému, ktorý patrí do rúk veterinára.
