Sieť YouTube patrí medzi najpopulárnejšie internetové videodatabázy. Väčšina ľudí na nich sleduje videá. Aký je však život z ,,druhej strany“, teda život YouTubera? Obľúbená slovenská YouTuberka nám prezradila viac zo zákulisia svojej práce. Rozprávali sme sa s Patrou Bene, ktorá točí videá už tri a pol roka.
Žijete a pracujete v Bratislave. Veľa ľudí však k nej z určitých dôvodov nemá pozitívny vzťah. Ste hrdá Bratislavčanka alebo skôr naopak?
„Ja som veľmi hrdá Bratislavčanka. Nemám rada, keď niekto povie na Bratislavu Blava, vytvára to vo mne nepokoj. Chystám sa tu ostať do konca života, nechcem sa sťahovať do iného mesta, mimo Slovenska, mám tu svoju rodinu, zázemie, spomienky. Som Petržalčanka a neviem si predstaviť, žeby som sa mala presťahovať do Starého Mesta. Som tak naviazaná na toto prostredie. Aj keď sme si hľadali byt, tak iba v Petržalke, nič iné nepripadalo do úvahy. Myslím si, že v Bratislave je všetko, čo potrebujem do života – nepotrebujem vycestovať, máme tu obchodné centrá, prírodu.“
Máte v Bratislave nejaké obľúbené miesta?
„Milujem lužné lesy, napríklad v Ovsišti, kde je Dunaj. Chodila som tam ako tínedžerka s partiou opekať, len tak stanovať. Aj Kamzík je pekný. Som ale naviazaná na Petržalku, všetko tu má svoje čaro.“
Kedy vznikla myšlienka založiť si vlastný YouTube kanál?
„Popravde tam tá myšlienka ani nebola. Kamarátka mi povedala o americkom YouTube, ja som vôbec netušila, že sa cez neho dá zarábať. Ukázala mi, že niečo také robí aj ona. Sledovala som ju a hovorila si, ako to vôbec niekto môže robiť, nechápala som tomu. Raz ma poprosila, či by som jej pomohla s točením videa, tak som išla k nej a tam som si zrazu s ňou automaticky natočila video aj ja. Sadla som si pred kameru. Natočili sme Intro. Ľuďom sa to páčilo, tak potom prišlo druhé, tretie video. Ja som mala k točeniu blízko, v tom období som točila eventy, akcie, najmä som fotila. Nikdy som si nemyslela, že pred tou kamerou budem ako hlavný objekt.“
Aké boli vaše začiatky?
,,Mňa to veľmi bavilo. Keďže tá scéna bola veľmi malá, tak som chcela ukázať, že sa dá robiť aj niečo iné, ako to, čo robili v Amerike. Začala som točiť úplne iným štýlom ako klasické dievčatá. Ako dievča som nerobila video o maľovaní ale robila srandy, aké robia chalani. Preto boli začiatky nepochopené.“
V popisku vášho YouTube kanála uvádzate, že ste introvert, no išli ste „s kožou na trh“ a prerazili ste. Je možné skĺbiť tento typ osobnosti a točenie videí pre takmer 170-tisíc fanúšikov?
„Všeobecne sa YouTuberi prezentujú práve tým, že sú introverti. Keď človek natáča na YouTube, robí to sám. Ten základ tvorí točenie a to, že je sám v izbe, zavretý. Žiaden šéf, žiaden štáb okolo, žiadnych 170-tisíc ľudí na jednom mieste, len on a kamera. Tým, že ja som zvyknutá sama točiť a zrazu príde priateľ domov, neviem byť už sama sebou pred kamerou, keď už viem, že niekto je vedľa a počúva ma. Keď som sama, vypustím paru a idem do sveta internetu, viem tam byť spontánnejšia a vymýšľam väčšie blbosti. Nemám rada reálnu pozornosť, na internete sa viem odosobniť. Internet a realita je dosť rozdiel. Je to irónia, že to funguje.“
Ako prebieha točenie jedného videa?
„Začína to nápadom. Keď ide človek vymýšľať video, musí si pozrieť svoje posledné videá, aby sa nič neopakovalo, aké videá má konkurencia, aké videá sú in. Potom je to napísanie scenára, zohnať si veci, premyslieť si, ako si to predstavujem. Na deň D treba správnu hodinu, počasie, je tam veľa vplyvov, ktoré sa potrebujú zharmonizovať kvôli tomu, aby sme mali ideálny výsledok. Potom sa ide točiť, zväčša potrebujem niekoho pomoc. Potom nasleduje strihanie, kde niekedy zistím, že mi chýbajú určité scény, musia sa tie veci dotáčať. Nájsť vhodnú hudbu, ktorá vyvolá potrebnú emóciu, trvá hodiny. Potom sú grafiky, následne uploading, popis, prechody v špeciálnych programoch. Tá práca nie je jednoduchá a je za ňou kus roboty.“
Zahŕňa táto práca aj nejaké negatíva?
„Negatívne veci sú napríklad negatívni ľudia. Negatívne je napríklad tiež to, keď vás začnú decká naháňať v nákupnom centre a ja začnem byť v strese. Prichádzam o typické, klasické veci, je to daň za to, že robím to, čo ma baví. Nemôžem chodiť už ani autobusom, musím chodiť autom, taxíkom.“
Dá sa robiť YouTube ako trvalá práca, ktorá vás uživí?
,,Určite dá, no všetko záleží od dotyčného človeka, či bude točiť raz mesačne, alebo pravidelnejšie. Je zarábanie cez YouTube ako reklamy, firma dá peniaze, aby sa divákom zobrazovali reklamy, to je takých 30-40 % môjho zárobku. Tie zvyšné sú spolupráce, čiže umiestnenie produktu do môjho videa s tým, že klient si za tú reklamu aj zaplatil. Teraz je YouTube mojou hlavnou prácou. Tri roky som riešila YouTube ako hobby a pracovala popri tom, ale už sa to psychicky nedalo znášať. “
Zažili ste nejakú situáciu s fanúšikom, ktorá vám z nejakého dôvodu utkvela v pamäti?
„Pamätám si veľmi dobre mená. Sú ľudia, ktorí napíšu komentár alebo básničku a práve tých si zapamätám, pretože ja si tie komentáre čítam a keď zrazu niekto cudzí napíše niečo také krásne človeku, je to niečo, čo si proste človek zapamätá. Viem si zapamätať, kto bol na akcii a veľmi si to cením, že ma ľudia sledujú a chodia za mnou.“
Premýšľali ste nad tým, čomu by ste sa venovali, ak by ste netočili videá?
„Pracovala som ako strihač a kameraman, mám k tomu stále blízko. Veľmi by som chcela mať agentúru, kde by som riešila strihanie stužkových, organizovala svadby, eventy. Veľmi ma baví organizovanie. Tam sa asi najviac vidím a za tým by som si najviac išla.“
